V zdôvodnení prečo pozvanie neprišlo aj do Kremľa, poľský vicepremiér Jacek Sasin dokonca zašiel tak ďaleko, že v podstate ruského prezidenta Vladimira Putina prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi: „Myslím si, že by bolo nenáležité pripomenúť si výročie ozbrojenej agresie proti Poľsku s účasťou lídra, ktorý sa v súčasnosti vyhráža susedom použitím rovnakých metód,“ povedal pre server Wirtualna Polska.
Kremeľ aj rezort diplomacie sa vyjadrili v zmysle, že spomienka na akúkoľvek významnú udalosť druhej svetovej vojny bez účasti Ruska je nezmysel. Varšava neprejavila záujem o žiadneho hosťa z Moskvy napriek tomu, že v boji proti nacistom padlo veľmi veľa vojakov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Pri oslobodzovaní Poľska v rokoch 1944 – 1945 zomrelo viac ako 600-tisíc príslušníkov Červenej armády. Niekoľko stoviek tisíc ďalších bolo väznených a vo vysokom počte zabitých v nacistických koncentrákoch na okupovanom poľskom území.
Najnovší prípad nie je prvý vážny problém v poľsko-ruských vzťahoch súvisiacich s druhou svetovou vojnou. Moskva opakovane vyčíta Varšave, že sa podujala odstraňovať pamätníky, ktoré pripomínajú osloboditeľov z Červenej armády. Poliaci, naopak, omieľajú, že sa vydali cestou vyčistenia krajiny od symbolov komunizmu.
Poľsko likviduje tieto pamätníky rýchlym tempom. Od roku 2014 ich zmizlo približne 100, zostáva ich zhruba rovnaký počet. Poliaci odstránili napríklad aj jeden z najznámejších pamätníkov vyjadrujúcich vďaku Červenej armáde za oslobodenie Poľska spod nacistickej okupácie. Stalo sa to v októbri minulého roka v parku vo Varšave. „Ničenie pamätníkov je príklad barbarstva, ktoré sa dá porovnať s tým, čo robil Taliban alebo takzvaný Islamský štát," reagovali vtedy vo vyhlásení poľskí komunisti.
Kontroverzné konanie vlády podporuje prezident Andrzej Duda, ktorý prišiel na čelo štátu ako kandidát vládnucej strany Právo a spravodlivosť. Nedávno vyvolal pobúrenie v radoch poľskej židovskej náboženskej obce, keď prevzal záštitu nad podujatím, ktoré si pripomenulo Svätokrížsku brigádu. Jej bojovníci pred skončením vojny považovali odboj proti nacistom už za zbytočný a zamerali sa proti Sovietom.
Oficiálne poľské miesta tvrdia, že brigáda nemala nič spoločné s holokaustom. Z nemeckých archívov však vyplýva, že na prelome rokov 1943 a 1944 spolupracovala s gestapákmi v okolí mesta Radom tak, že jej členovia hľadali v lesoch skrývajúcich sa Židov, a keď ich našli, odovzdali ich Nemcom.
Proti podujatiu, ktoré si pred mesiacom pripomenulo 75. výročie vzniku Svätokrížskej brigády ostro protestoval poľský vrchný rabín Michael Schudrich. Navyše zažil nepríjemné prekvapenie, keď mu na ceremóniu poslalo pozvánku ministerstvo pre vojnových veteránov. „Považujem to za osobnú urážku," reagoval Schudrich pre poľské médiá.
Rabín upozornil na to, že príslušníci brigády, ktorú sa chystal oslavovať aj Duda, mali na rukách aj krv nevinných: „Títo antikomunisti zabíjali Nemcov, Rusov a vraždili Židov, ktorí boli poľskými občanmi. Nájdeme veľa iných poľských hrdinov, nepotrebujeme si vyberať tých, čo zabíjali ostatných Poliakov a v tomto prípade veľa z nich židovskej viery," zdôraznil podľa agentúry AFP. Schudrich dodal, že podobné podujatia vníma ako nebezpečný revizionizmus histórie.