Prezident podľa tlačových agentúr zároveň povedal, že je odhodlaný v Sýrii vytvoriť bezpečnosnú zónu, aj keď sa na nej do konca mesiaca nedohodne so Spojenými štátmi. Turecko chce podľa prezidenta do bezpečnostnej zóny premiestniť milión z 3,65 milióna sýrskych utečencov.
„Budeme nútení otvoriť brány. Nemôžu nás nútiť, aby sme tú záťaž niesli sami,“ uviedol Erdogan a dodal, že Turecko „zo sveta nezískalo potrebnú pomoc“, aby bolo schopné čeliť náporu sýrskych utečencov. Agentúra Reuters uviedla, že Erdogan v prejave za neochotu pomôcť kritizoval Európsku úniu.
Spojené štáty sa začiatkom augusta s Tureckom dohodli na vytvorení bezpečnostnej zóny, ktorá má fungovať ako koridor a pomôcť bezpečnému návratu sýrskych utečencov do vlasti. Zároveň ale z hraničného územia vytlačia ozbrojené kurdské oddiely.
Ankara opakovane hrozila, že proti Kurdom začne masívnu vojenskú operáciu. Koncom augusta začalo na juhovýchode Turecka fungovať spoločné turecko-americké operačné centrum, ktoré má zriadenie bezpečnostnej zóny koordinovať.
Európa zažila v roku 2015 masovú migračnú vlnu, keď do EÚ dorazilo cez milión utečencov, z toho približne 860 000 cez Grécko. Príliv utečencov touto trasou pomohla výrazne obmedziť dohoda EÚ s Tureckom. Ankara sprísnila hraničné kontroly výmenou za finančnú pomoc z Bruselu, prísľub bezvízového styku pre Turkov a obnovenie rokovaní o vstupe Turecka do EÚ. Bezvízový styk zatiaľ zavedený nebol a ani vstupné rokovania nepokročili.
Podľa migračnej dohody EÚ s Ankarou by tiež mal byť každý nelegálny migrant, ktorý sa do Grécka dostane z Turecka a nespĺňa podmienky udelenia azylu, vrátený do Turecka. Proces vybavovania žiadostí o azyl je ale zdĺhavý.