Experti dospeli k záveru, že aj malý pokračujúci stres môže mať zlý vplyv na vývin dieťaťa po jeho narodení. Štúdia vychádza z reakcií 3600 tehotných vo Fínsku a ich potomkov.
Lekári odhadujú, že porucha osobnosti sa vyskytuje približne u každého dvadsiateho človeka. „Títo ľudia môže byť úzkostliví alebo emocionálne nestabilní, napríklad paranoidní alebo antisociálni; existuje veľa typov," podotkla BBC s tým, že také osoby môžu mávať duševné problémy, ako je depresia a pripočítať sa dá aj alkoholizmus alebo kladný vzťah k drogám.
Odborníci sledovali ženy počas ich tehotenstva pravidelne každý mesiac tak, že sa ich pýtali na úroveň stresu. Na odpoveď mali tri možnosti – výrazný stres, trochu stresu, nijaký stres. Išlo o ženy, ktoré žijú vo Fínsku v Helsinkách a v okolí hlavného mesta, a porodili v rokoch 1975 až 1976.
Zo štatistík vyplynulo, že deti, ktorých matky mali silný stres v tehotenstve, sú 9,53-násobne viac náchylné na to, aby u nich vznikla porucha osobnosti v porovnaní s prípadmi, keď budúce matky netrpeli žiadnym stresom.
BBC zdôraznila, že ženy v druhom stave by mali nachádzať oporu nielen doma, ale aj v zamestnaní. Potrebujú sa naučiť odpočinúť si, požiadať o podporu a porozprávať sa s niekým o tom, ako sa cítia. Zároveň je nevyhnutné, aby zdravo žili – konkrétne mali vyváženú stravu a dopriali si pravidelný spánok; a, samozrejme, aby nefajčili a nepili alkohol.