Slovenská prezidentka v prejave v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku v utorok večer miestneho času zdôraznila potrebu rešpektovania pravidiel na medzinárodnej úrovni a vyzvala na boj proti klimatickým zmenám.
VIDEO: Pozrite si časť prejavu Čaputovej, ako ho prečítala v angličtine.
„Je dôležité si pripomínať, že ak jedna krajina oberie inú krajinu o územie, treba to nazvať okupáciou a nemýliť si to s mierovými aktivitami,“ vyhlásila.
„Šírenie nenávisti alebo falošnej propagandy sa nesmie nazývať slobodou prejavu a použitie chemických zbraní proti nevinným občanom sa nesmie ospravedlňovať bojom proti terorizmu,“ upozornila Čaputová a dodala, že toto sú jedny z dôvodov pre budovanie silnej OSN.
Kritizovala však, že „máme vážne ťažkosti dohodnúť sa na nových pravidlách“. Týka sa to predovšetkým klimatických zmien, nových technológií, kybernetickej oblasti a umelej inteligencie. Kritike podrobila aj populizmus a uprednostňovanie národných záujmov pred „celosvetovým dobrom“.
„A pritom najlepší spôsob ako byť vlastencom nespočíva v národnom sebectve, ale v spolupráci. Ako kľúčový problém tu vidím klimatické zmeny,“ povedala Čaputová s dôvetkom, že obzvlášť ju znepokojuje popieranie klimatických zmien.
„Vedecké dôkazy sú jasné: klimatická zmena je faktom a čas sa nám kráti. Ak však budeme konať hneď, môžeme znížiť emisie uhlíka v priebehu 12 rokov a udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia,“ uviedla prezidentka.
„Ak môžeme byť úspešní na miestnej úrovni vďaka aktivistom a mimovládnym organizáciám, ak máme úspešné zelené firmy, prečo by sme to nemohli urobiť na celosvetovej úrovni?“ pýtala sa v prejave Čaputová.
Zopakovala svoje vyjadrenia z pondelkového klimatického summitu, kde účastníkov informovala o pláne Slovenska zatvoriť uhoľné bane na Hornej Nitre. Slovensko sa okrem toho zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Prezidentka poukázala na dôležitosť dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z parížskej klimatickej dohody a vyzvala na „ďalekosiahle zmeny“ v spôsobe podnikania, výrobe energie, ale aj v životnom štýle.
Podľa nej si súkromné firmy začínajú uvedomovať, že investície do zelenej ekonomiky môžu byť „ziskové a ekonomicky racionálne“, keďže takéto opatrenia vytvárajú nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta.
Čaputová sa stretla s dvoma prezidentmi a ocenila prácu Slovákov v OSN
Prezidentka SR okrem utorkového prejavu vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN absolvovala v New Yorku aj neformálne bilaterálne stretnutia s estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou a fínskym prezidentom Saulim Niinistöom.
Témou rozhovorov bola podľa Čaputovej situácia v EÚ, hrozby, ktorým Únia čelí, a situácia na Ukrajine. Poznamenala, že ona i estónska prezidentka tento mesiac navštívili Ukrajinu.
„Fínsky prezident sa zaujímal osobitne aj o situáciu na Slovensku v súvislosti s blížiacimi sa voľbami,“ informovala slovenská hlava štátu. Oboch prezidentov pozvala na návštevu Slovenska.
Čaputová sa počas prvého dňa všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN stretla aj so Slovákmi pracujúcimi v OSN. „Sú to naozaj talentovaní a šikovní ľudia, ktorí výborne reprezentujú našu krajinu,“ povedala.
V utorok večer miestneho času má na programe ešte stretnutie s krajanmi žijúcimi v New Yorku a okolí a v stredu pokračuje v bilaterálnych rozhovoroch. Stretne sa aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.
Macron vyzval USA a Irán na obnovenie rokovaní
Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí v zlepšenie situácie v kríze s Iránom už v najbližších hodinách. Vo svojom vystúpení vo Všeobecnej rozprave 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Macron v utorok vyzval Spojené štáty a Irán na obnovenie rokovaní s cieľom predísť riziku ďalšej eskalácie v Perzskom zálive. V druhej desiatke rečníkov vystúpi aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Macron zdôraznil, že naliehavejšie ako kedykoľvek predtým nastal čas na obnovenie rokovaní medzi USA, Iránom, signatármi jadrovej dohody z roku 2015, a zainteresovanými mocnosťami regiónu. Rokovania by sa podľa Macrona mali týkať predovšetkým bezpečnosti a stability v regióne Perzského zálivu.
Macron prišiel s touto výzvou po tom, ako v pondelok absolvoval s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním dvojhodinové rokovanie. Francúzsky prezident sa teraz snaží zorganizovať na pôde OSN schôdzku lídrov USA a Iránu. V súvislosti s tým vyjadril nádej, že sa už v najbližších hodinách podarí dosiahnuť pokrok.
Správa o snahe zorganizovať takúto schôdzku sa objavila krátko po tom, ako prezident USA Donald Trump predniesol svoj príspevok vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN, v ktorom sa okrem iného venoval aj Iránu a najnovšiemu vývoju v oblasti Perzského zálivu.
Trump: Režim v Iráne je jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb
Americký prezident Donald Trump vystúpil ako druhý rečník vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN). Vo svojom prejave sa výrazne zameral na domácu politiku vrátane ilegálneho prisťahovalectva, zníženie miery nezamestnanosti a rast ekonomiky v USA. Informoval o tom spravodajský portál USA Today.
Budúcnosť podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa nepatrí globalistom, ale vlastencom a silným suverénnym štátom. Spojené štáty sú podľa neho najmocnejšou krajinou sveta. Prezident pritom dúfa, že svoju silu USA nebudú musieť nikdy použiť.
„Slobodný svet si musí osvojiť svoje národné korene. Nesmie sa ich usilovať vymazať alebo nahradiť,“ vyzval Trump. „Budúcnosť nepatrí globalistom, budúcnosť patrí vlastencom,“ vyhlásil s tým, že pre múdrych politických lídrov je na prvom mieste budúcnosť ich vlastných ľudí. Zdôraznil zároveň, že Spojené štáty nevyhľadávajú s nikým konflikt, ale on bude vždy hájiť ich národné záujmy. Republikánsky prezident Trump dlhodobo razí víziu America First (Amerika na prvom mieste) a presadzuje ju v zahraničnej politike.
Trump tiež kritizoval režim v Iráne a pohrozil sprísnením existujúcich sankcií, ak Teherán nezmení svoju politiku. „Kým Irán nezmení svoje správanie, sankcie nebudú zrušené, len sprísňované,“ upozornil Trump. Vyhlásil, že svet má „povinnosť konať“, pokiaľ ide o Irán, lebo „represívny režim v Iráne je jednou z najväčších bezpečnostných hrozieb, ktorej dnes čelia mierumilovné štáty sveta“.
Pripomenul, že USA i Izrael sú pravidelným terčom slovných útokov iránskych politikov i účastníkov protiamerických demonštrácií. USA podľa Trumpa nikdy nebudú tolerovať antisemitizmus a útoky na Izrael. Ocenil, že na celom Blízkom východe badať snahy bojovať proti extrémizmu. Za dôležitú označil normalizáciu vzťahov medzi Izraelom a jeho susedmi.
Spoza rečníckeho pultu Trump varoval aj nelegálnych prisťahovalcov pred pokusmi vstúpiť na územie Spojených štátov. Ubezpečil, že jeho administratíva bude konať podľa zákona a chrániť hranicu. Apeloval aj na potenciálnych migrantov, aby neplatili prevádzačom a nevystavovali seba a svoje deti nebezpečenstvu. „Ak sa sem aj dostanete, nemáte povolenie na vstup, vrátia vás späť,“ varoval. Vyhlásil tiež: „Kým som prezidentom Spojených štátov, budeme presadzovať naše zákony a chrániť hranice našej krajiny“.
Foto: TASR/AP, Evan Vucci
Trump sľúbil, že bude spolupracovať s inými štátmi na dekriminalizácii homosexuality. „Sme solidárni s ľuďmi z komunity LGBTI žijúcimi v krajinách, kde za sexuálnu orientáciu trestajú, väznia alebo popravujú,“ dodal Trump. Vyzval tiež ostatné štáty, aby podporili posilnenie postavenia žien v ekonomike. Štáty, ktoré posilňujú postavenie žien, sú podľa Trumpa „bohatšie, bezpečnejšie a politicky stabilnejšie“.
Americký prezident tiež ostro skritizoval čínske obchodné praktiky a vyhlásil, že nebude akceptovať „zlú obchodnú dohodu“. Uviedol to štyri dni po tom, ako oznámil, že jeho administratíva dosiahla pri rokovaniach s Čínou „veľký pokrok“.
Trump povedal, že Čína neplní sľuby, ktoré dala v roku 2001, keď vstupovala do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a uplatňuje predátorské praktiky, ktoré stáli v USA a iných krajinách milióny pracovných miest. Skritizoval Peking za nerealizovanie prisľúbených reforiem a za, ako uviedol, ekonomický model, ktorý je postavený na obchodných prekážkach, vysokých štátnych dotáciách, menovej manipulácii, vynútených technologických transferoch a krádeži duševného vlastníctva.
Dodal síce, že stále verí, že USA a Čína dosiahnu dohodu o obchode, to však podľa neho musí byť dohoda, z ktorej budú profitovať obe krajiny. „Dal som jasne najavo, že zlú dohodu neakceptujem,“ povedal Trump.
Guterres varoval pred zväčšujúcou sa rivalitou medzi USA a Čínou
Okrem klimatickej krízy je najväčšou hrozbou, ktorej dnes svet čelí, vyostrovanie napätia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Myslí si to generálny tajomník OSN António Guterres, ktorý tejto téme venoval značnú časť svojho utorňajšieho prejavu na VZ OSN v New Yorku. Existuje podľa neho riziko, že svet sa rozdelí na dve súperiace časti, z ktorých každá bude mať vlastný internet, menové a finančné pravidlá a „svoje vlastné geopolitické a vojenské stratégie s nulovým súčtom“. „Toto riziko možno nie je veľké, ale je reálne,“ dodal Guterres. „Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme takémuto veľkému rozdeleniu predišli,“ povedal šéf OSN.
Guterres vo svojom prejave podľa agentúry AP tiež vykreslil ponurý obraz hlboko rozdelenej a znepokojenej planéty, ktorá čelí klimatickej kríze, ako aj „alarmujúcej možnosti“ konfliktu v Perzskom zálive, šíreniu terorizmu a zvyšujúcej sa nerovnosti. Generálny tajomník OSN svetových lídrov vyzval, aby prijali opatrenia v oblasti zmeny klímy.
Všeobecná rozprava 74. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN potrvá do 30. septembra.
VIDEO: Celý prejav prezidentky Čaputovej si môžete pozrieť tu: