"Neexistuje sila, ktorá by narušila základy tejto veľkej krajiny. Neexistuje sila, ktorá by zastavila čínskych ľudí a čínsky štát, ktorý postupuje vpred,“ vyhlásil Si Ťin-pching podľa prekladu jeho prejavu, ktorý zverejnili štátne médiá.
Vojenská prehliadka
"Podporovať ho znamená podporovať Čínu. Tí, čo za ním nestoja, nemajú vlastenecké cítenie,“ povedala o Si Ťin-pchingovi v Pekingu pre agentúru Reuters 47-ročná Kang Meng.
Podľa denníka Los Angeles Times sa na prehliadke zúčastnilo 15-tisíc vojakov a vojačiek. Nad Pekingom preletelo 160 lietadiel a čínski komunisti sa pochválili 580 kusmi vojenskej techniky, 40 percent z nich ukázali svetu po prvý raz.
Pozornosť sa sústredila najmä na rakety. Balistická strela stredného doletu Tung-feng-21D je známa už niekoľko rokov. Verzia DF-26 má prezývku zabijak lodí. Táto balistická raketa stredného doletu môže niesť konvenčné aj jadrové hlavice. DF-17 je zase podľa expertov teoreticky schopná robiť manévre pri rýchlosti, ktorá niekoľko ráz prevyšuje rýchlosť zvuku. Mala by byť teda ťažšie zachytiteľná pre systémy protiraketovej obrany.
"Všetky tieto technologické výdobytky sa obracajú na nacionalistickú či vlasteneckú stránku Číňanov. Mnohí, nie všetci, sú hrdí na pokroky, ktoré sa týkajú ozbrojených síl, ktoré sú schopné brániť rozširujúce sa medzinárodné záujmy krajiny,“ uviedol pre Los Angeles Times Bates Gill, bezpečnostný expert na Čínu z Macquarieskej univerzity v Sydney.
Agentúra Reuters pripomenula, že podľa oznamu úradov sa na vojenskej prehliadke mohlo zúčastniť 30-tisíc vybraných ľudí. "Som veľmi vzrušený. Bol som svedkom ukážky sily čínskej armády. Moje horizonty sa mimoriadne rozšírili,“ povedal pre Reuters 12-ročný žiak Čang Chuaj-čchiou.
"Odkaz Pekingu je dosť priamočiary. Čína znižuje vojenský náskok USA v Ázii. Z dlhodobého hľadiska je americká vojenská prevaha v regióne ohrozená,“ objasnil pre Reuters cieľ prehliadky Sam Roggeveen, šéf programu bezpečnosti v Lowyho inštitúte v Sydney.
Streľba v Hongkongu
Bez ohľadu na oslavy Peking trápia politické problémy súvisiace s dianím v Hongkongu. Mesiace trvajúce protesty tu neutíchli ani na 70. výročie výročia založenia ČĽR. Naopak, došlo k tvrdým potýčkam s políciou. Úrady potvrdili, že bezpečnostné zložky postrelili jedného z demonštrantov. Podľa televízie BBC je aktivista v kritickom stave v nemocnici.
Peking pripravil v Hongkongu na 70. výročie špeciálnu ceremóniu. Pozornosť však na seba strhli demonštranti, ktorí utorok označili za deň smútku. Zablokovali cesty v centre Hongkongu a v šiestich ďalších štvrtiach.
Foto: Reuters, JORGE SILVA
Polícia nasadila proti protestujúcim slzotvorný plyn, demonštranti použili zápalné bomby, zranených bolo 32 ľudí. Aktivisti už niekoľko mesiacov vzdorujú miestnym úradom a Pekingu. Demonštrácie sa začali ako boj proti zákonu umožňujúcemu vydávať obvinené osoby z Hongkongu do Číny. Stále viac však majú charakter odporu proti režimu.
Niektorí experti sa obávajú ďalšej radikalizácie demonštrácií. Podľa emeritného profesora na Griffithovej univerzite v Austrálii Colina Mackerrasa by si na to mali dať protestujúci pozor. "Hongkong je momentálne pre Komunistickú stranu Číny najväčším problémom. Pre lídrov v Pekingu to musí byť nočná mora, keď vidia mladých ľudí ničiť čínske vlajky, hovoriť o revolúcii a kričať heslá ako slobodu pre Hongkong,“ uviedol pre Pravdu Mackerras, ktorý o Číne napísal viacero kníh.
Čo bude ďalej?
Po 70 rokoch existencie je ČĽR, samozrejme, pevne ukotvená na globálnej scéne a domáca moc komunistov sa zdá byť neotrasiteľná. Expert na čínsku politiku a históriu a profesor na Severotexaskej univerzite Harold Tanner však nepochybuje o tom, že režim sa zaoberá vlastnou budúcnosťou.
"Peking stojí pre domácimi výzvami. Rieši, ako udržať hospodársky rast, a zároveň musí brať do úvahy znečistenie životného prostredia a globálne otepľovanie,“ uviedol pre Pravdu Tanner. "Najväčšou zahraničnopolitickou výzvou je otázka, ako dokáže Čína manažovať kontakty s USA. Tie sú vo svojej podstate vzťahmi medzi súpermi. Peking sleduje vlastné záujmy. Snaží sa udržať si kontrolu nad regionálnymi a globálnymi zdrojmi vzácnych materiálov, trhmi, dopravnou a komunikačnou infraštruktúrou a nenarušiť národnú jednotu. No Čína to musí robiť tak, aby nezvýšila napätie vo vzťahoch s USA na úroveň, keď by Spojené štáty reagovali napríklad rozsiahlym embargom či vojenskou akciou. To by bol vážny problém pre záujmy Pekingu a mohlo by to viesť aj k destabilizácii režimu,“ pripomenul Tanner.