Ide o 16-ročnú Gretu Thunbergovú, švédsku bojovníčku proti globálnemu otepľovaniu, ktorá v auguste 2018 vyhlásila školský štrajk, aby mohla upozorňovať na hrozby klimatických zmien. Meno tohtoročného laureáta alebo laureátky najznámejšej z nobeloviek sa svet dozvie o desať dní.
Foto: SITA/AP
Thunbergová? Čo ak je favoritka Somálčanka?
Nórsky Nobelov výbor, ktorý o udelení ceny rozhoduje, dostal 301 nominácií (223 jednotlivcov a 78 organizácií). Medzi navrhnutými sa nachádza napríklad aj šéf Bieleho domu, ktorý je presvedčený, že poctu si zaslúži. „Myslím si, že by som mal dostať Nobelovu cenu za veľa vecí, keby ju udeľovali spravodlivo, čo nerobia," poznamenal Donald Trump pred týždňom v New Yorku, kam prišiel na Valné zhromaždenie OSN.
Amerického prezidenta navrhla skupina členov Kongresu USA za jeho prínos k snahe o jadrové odzbrojenie na Kórejskom polostrove. Predstava, že by sa Trump mal stať nobelistom, však pri pohľade na jeho iné kontroverzné aktivity vyvoláva jedine ironický úsmev.
Stávkové kancelárie vidia jasnú favoritku v Thunbergovej. Spoliehať sa na ich odhad je však niečo ako predpokladať, že futbalový zápas sa skončí presným výsledkom, na ktorý je vypísaný najnižší kurz. Na rozdiel od stávkových spoločností, naopak, uznávaný nórsky odborník na nobelovky Henrik Urdal nezaradil švédsku aktivistku medzi svojich päť hlavných tipov. Riaditeľ Ústavu výskumu mieru v Osle dal na prvé miesto troch mladých mierových aktivistov; medzi nimi môže vyčnievať 29-ročná Ilwad Elmanová, Somálčanka, ktorá prežila detstvo v Kanade a keď mala 19 rokov, rozhodla sa vrátiť, aby bola užitočná pre svoju vlasť.
Argumenty za a proti
V prípade Thunbergovej existuje niekoľko otázok, či si (ne)zaslúži cenu za mier. Nie je príliš mladá? Zodpovedalo by to vôli zakladateľa ocenenia Alfreda Nobela, ktorý v testamente napísal, že poctu majú dostávať ľudia za prínos k mieru a za ukončenie krvavých konfliktov? Dajú sa nájsť argumenty za aj proti.
Pokiaľ ide o vek,Thunbergová by sa stala najmladšou nositeľkou ceny za mier. Nevyznelo by to však šokujúco, pretože si stačí spomenúť na udalosť spred piatich rokov. Túto poctu vtedy získala Malála Júsufzajovú, postrelená pakistanská bojovníčka za ľudské práva, zvlášť za právo dievčat na vzdelanie, ktorá mala len 17 rokov. Na druhej strane nórsky historik Asle Sveen, ktorý o nobelovkách napísal viacero kníh, apeluje na opatrnosť: „Keď Nobelovu cenu za mier udelia tínedžerovi, znamená to obrovské bremeno."
Politológ Sverre Lodgaard, ktorý dávnejšie pôsobil ako zástupca jedného z piatich členov Nórskeho Nobelovho výboru, poukázal na to, že laureáti ceny za mier sa ocitajú v centre svetovej pozornosti, čo tento orgán berie do úvahy: „Výbor bude zvažovať, ako by sa dospievajúce dievča bolo schopné vyrovnať s týmto súvisiacim ešte intenzívnejším tlakom."
Čo sa týka Nobelovho závetu, viaceré rozhodnutia výboru od roku 2000 ukazujú, že jeho členovia sa rozhodli udeliť ocenenie aj tým, ktorých činnosť nemá priamu súvislosť s mierom. Boj proti klimatickým zmenám sa dá chápať v širšom rozmere – zhoršovanie situácie by môže viesť k závažným veciam, ako je napríklad masové sťahovanie do lepších oblastí, čo by mohlo viesť ku konfliktom.
Navyše Thunbergová by nebola prvá, koho by ocenili za jej aktivity. V roku 2007 sa stal totiž laureátom ceny za mier bývalý viceprezident USA Al Gore za kampaň proti globálnemu otepľovaniu. „Odvtedy už uplynulo dosť rokov, čo šance Thunbergovej zvyšuje," podotkol Lodgaard. Zároveň však upozornil, že mladá Švédka sa nevyhla prešľapu, ktorý by pozíciu medializovanej favoritky mohol znížiť: „Je to jej snaha vyvolať u ľudí pocit hanby z lietania."
Nobelova cena za mier
- Udeľuje sa od roku 1903. Ocenenie je pomenované po jeho zakladateľovi, ktorým bol švédsky chemik, vynálezca a priemyselník Alfred Nobel.
- Viac ako desaťkrát cenu nikomu neudelili, pričom v období 1939 – 1943 bola dôvodom prebiehajúca druhá svetová vojna.
- O laureátoch rozhoduje Nórsky Nobelov výbor, ktorý má päť členov. Vyberá ich nórsky parlament. Funkčné obdobie každého člena je šesť rokov s možnosťou opätovného zvolenia. Členovia musia mať nórske občianstvo.
- Nositelia ceny za mier dostávajú diplom, medailu a peňažnú odmenu, ktorá je v prepočte 840-tisíc eur.
- Medzi navrhnutými na ocenenie môžu byť len osobnosti, ktoré sú nažive. Až 17-krát bol nominovaný prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ale poctu nikdy nezískal.