Podľa exit pollu televízie Kosova Klan vo voľbách zvíťazili dve opozičné sily: stredopravicová Demokratická liga Kosova (LDK) a nacionalistická strana Sebaurčenie (Vetëvendosje), ktoré obe získali približne 30 percent hlasov.
Volebná účasť bola predbežne stanovená na 44 percent, čo je o tri percentá viac než v predchádzajúcich voľbách spred dvoch rokov.
Posledné voľby v riadnom termíne sa v Kosove konali v roku 2007, keď bola táto krajina ešte súčasťou Srbska. Podľa agentúry DPA ani z nedeľňajšieho hlasovania zrejme nevzíde stabilná vláda. Žiadna zo strán totiž zrejme nezíska dostatok kresiel na samostatné zostavenie vlády a rokovania o zostavení koaličných kabinetov bývajú v Kosove zvyčajne veľmi komplikované.
Vláda, ktorá vzíde z volieb, bude podľa agentúry AFP pod tlakom, aby prioritne riešila problém vzťahov so Srbskom a aby prijala opatrenia voči korupcii.
Podľa miestnych pozorovateľov bude jadro budúcej vlády zrejme tvoriť koalícia LDK a strany Sebaurčenie. Všetky hlavné politické sily vylúčili spoluprácu so stranou prezidenta Hashima Thaciho.
O dôveru kosovských voličov sa uchádzalo 20 strán a štyri volebné koalície. Z celkového počtu 1 060 kandidátov bol len jeden nezávislý.
Premiér Haradinaj, bývalý veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády (UČK), odstúpil zo svojej funkcie, keď bol predvolaný vypovedať pred haagsky súd pre vojnové zločiny spáchané v Kosove. Odvtedy bol vo funkcii ako dočasný premiér, ktorý doviedol krajinu k voľbám. Už pred jeho rezignáciou však hlavné politické strany viedli ostré politické spory v prakticky všetkých kľúčových otázkach, píše DPA.
Hlasy mohlo odovzdať približne 1,9 milióna voličov, ktorí rozhodovali o zložení 120-členného parlamentu v Prištine. Z toho desať kresiel majú vyhradených poslanci srbskej menšiny a desať zástupcovia ďalších minorít.
Zvláštnosťou kosovských volieb je skutočnosť, že počet registrovaných voličov je zhruba o 100 000 vyšší, než bol celkový počet obyvateľov krajiny zaznamenaný v roku 2017. Tento nepomer sa dá len čiastočne vysvetliť veľkým počtov kosovských Albáncov žijúcich v zahraničí. Podľa DPA tiež indikuje slabiny systému registrácie voličov, ktoré podľa kosovskej opozície otvárajú dvere možným manipulácia.