Jandečková: Priveľa vecí nasvedčuje tomu, že v prípade Masaryka išlo o vraždu

, 07.11.2019 06:00

Je takmer nepredstaviteľné, že by Jan Masaryk dobrovoľne skočil z okna a po páde zostal ležať hlavou k múru, zdôrazňuje Václava Jandečková, bádateľka a spisovateľka, podpredsedníčka Spoločnosti pre výskum zločinov komunizmu, ktorá sa už dlho zaoberá záhadnou smrťou niekdajšieho obľúbeného československého ministra zahraničných vecí.

Václava Jandečková
Václava Jandečková Autor: Pravda

Ako ste sa dostali k unikátnej amatérskej nahrávke, ktorá zachytáva svedectvo Vilibalda Hofmanna?

Nechcem predbiehať, pretože podrobnosti sa čitatelia dozvedia v knihe, ktorú sa chystám publikovať na budúci rok. Nerada by som predčasne prezradila veľa zaujímavostí. Môžem zovšeobecnene povedať, že získanie nahrávky považujem za odmenu za to, že sa dlhé roky venujem záhadnej smrti Jana Masaryka. Osud mi doprial, že zvukový záznam sa dostal ku mne. Je to silný príbeh, v pozadí ktorého sú určití ľudia, čo nie sú ľahostajní k dôležitým veciam.

Čo považujete na nahrávke za kľúčové?

Samozrejme, že by som si želala, aby na nej bolo, ako Masaryk zomrel, kto ho zabil a aký mal motív. To sa tam nenachádza, ale z môjho pohľadu je na nahrávke dôležité všetko. Rozprávanie pána Hofmanna o tom, čo sa dialo 10. marca 1948 od rána až do popoludnia, vytvára presný obraz toho, ako postupovali bezpečnostné zložky. V podstate odhalil, že sa nedalo hovoriť o vyšetrovaní Masarykovej smrti, pretože sa hľadalo všetko možné, aby túto tragédiu mohol komunistický režim verejne označiť za samovraždu. Ráno síce prišli na miesto činu kriminalisti, ale odvolali ich a nahradili ich ľudia z ministerstva vnútra, ktoré mala pod palcom komunistická strana. Všetko smerovalo k tomu, aby sa dala presvedčivo rozšíriť verzia o samovražde.

Môžete to konkretizovať?

Z nahrávky vyplýva, že sa manipulovalo s časom aj s telom Masaryka kvôli fotografiám, aby to vyzeralo, že vyskočil z okna až ráno. Zo svedectva pána Hofmanna je jasné, že sa tam objavilo tak veľa otáznikov, že je nemožné tvrdiť, že išlo o samovraždu.

Zmienili ste sa o manipulácii s telom.

Na nádvorie Černínskeho paláca, kde našli mŕtveho Masaryka, prišlo niekoľko fotografov z kriminálky. Fotili na viacerých miestach, aj v jeho byte. Rýchlo sa tam však objavili ľudia, ktorí im zobrali fotoaparáty, jednému potom napríklad vrátili fotoaparát bez filmu. Keď v roku 1968 po obnovení vyšetrovania pánovi Hofmannovi na generálnej prokuratúre ukázali oficiálne snímky, povedal, že nezodpovedajú skutočnosti, ktorú videl na vlastné oči. Na nahrávke upozornil, že telo bolo upravené na ďalšie fotografovanie. Mimochodom, potvrdil to aj vrátnik z Černínskeho paláca.

Nálezcovia tela sa ‚pomýlili‘ nielen v hodine úmrtia, ale dokonca možno aj v dátume úmrtia (vražda, a teda smrť mohla nastať okolo polnoci)

Prečo mohli mať komunisti veľký záujem, aby sa poloha mŕtvoly upravila?

Zamýšľala som sa nad tým, nie som jediný človek, komu to vŕta v hlave. Telo ležalo na pravom boku, s veľkou pravdepodobnosťou hlavou k múru. Poloha je absolútne kľúčová. Je takmer nepredstaviteľné, že by Masaryk dobrovoľne skočil z okna a po páde zostal ležať hlavou k múru, ako polohu tela popísala vo svojej knihe tiež americká novinárka Claire Sterlingová už koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Preto mi pripadá logické, že komunisti si dali prácu upraviť polohu tela, aby podporili nachystanú teóriu o samovražde. Nevylučujem, že to urobili niekedy okolo obeda, keď mali vyvolané originálne snímky a niečo im tam nesedelo, tak sa rozhodli spraviť nové fotografie. Na nich, samozrejme, chýbajú kúsky z jeho priehlavkov, ktoré bolo rozosiate 10 až 15 centimetrov od jeho nôh na mieste dopadu. Je možné, že ľudia z ministerstva vnútra dostali rozkaz, aby vykonali všetko potrebné, čím sa dokáže, že išlo o samovraždu. Záhad sa objavilo priveľa.

Napríklad?

Pitvu síce vykonali v deň smrti okolo tretej hodiny popoludní v Ústave pre súdne lekárstvo, ale žalúdok prišiel na rad až o šesť dní neskôr. Bol rozstrihnutý, zrejme prepláchnutý. Možno sa môžeme pýtať, či to bol naozaj Masarykov žalúdok, ktorý analyzovali v Ústave analytickej chémie Karlovej univerzity. Žiaľ, to už ťažko preveríme. Mimochodom, zo svedectva pána Hofmanna sa dozvedáme aj iné veci, ktoré potvrdzujú, že komunisti robili všeličo, aby zabránili poctivému vyšetrovaniu smrti.

Konkrétne?

Hofmann našiel v koši na odpadky v Masarykovom byte v Černínskom paláci pokrčený krátky list adresovaný Stalinovi. Musel ho odovzdať a podpísať protokol, že sa nič podstatné z písomností nenašlo. Tento list mal len osem viet a nijako sa v ňom nezmieňoval, že by si chcel zobrať život. V západnej tlači sa potom v lete 1948 objavil list (preklad) až na piatich stranách. Bolo v ňom uvedené, že mu už nezostáva nič iné, ako zomrieť v tichosti. List sčasti vyzeral autenticky, ale časť obsahu to popierala. Z nahrávky pána Hofmanna však vyplýva, že existoval len jeden originálny list s podpisom Masaryka. Ten, čo našiel v koši, a v ktorom nič nepísal o zámere spáchať samovraždu. Čiže ten zverejnený bol zjavne falošný.

Ste iniciátorkou už tretej žiadosti o obnovenie vyšetrovania. Tentoraz ju podpísali aj bývalý šéf pražskej kriminálky oddelenia vrážd plukovník Jiří Markovič a majiteľ nahrávky Jindřich Grulich. Text podnetu spracoval a odoslal advokát Jiří Šmatlák. Čo si od toho sľubujete?

Dúfam, že sa urobí maximum. Ideálne by bolo, keby sa uskutočnila riadna rekonštrukcia presne 10. marca. Dalo by sa porovnať, či oficiálne fotografie z nádvoria Černínskeho paláca zodpovedajú dennému svetlu a času, keď ich urobili. Potrebné je, aby sa aj uskutočnilo s figurínou nielen vysunutie z okna, ale aj sofistikované vyhodenie nohami dopredu. Potom budeme múdrejší.

Oznamovatelia sú toho názoru, že svedectvo pána Vilibalda Hofmanna je celkom unikátne, prevratné, s celosvetovým významom a dosahom.

K samotnej nahrávke. Dozvie sa celý obsah verejnosť až vo vašej knihe?

Viete, už v júli tohto roku po vypočutí nahrávky som premyslela kroky, ako informovať verejnosť. Po podaní podnetu 14. septembra sme s pánom Grulichom dali Českému rozhlasu exkluzívnu možnosť pre reláciu Zaostrené informovať verejnosť o existencii nahrávky. Medzitým som o ďalších krokoch vyrozumela ministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka. Požiadala som ho, či by sa mohla v Černínskom paláci uskutočniť tlačová konferencia, kde pustíme celý zvukový záznam. Potrebuje dôstojné miesto a odborné komentáre. Môj návrh na ministerstve privítali a odsúhlasili. Na tlačovku prídu historici, ktorí budú komentovať nahrávku. Radi by sme presadili vytvorenie tímu špecialistov, ktorí povedú vyšetrovanie. Dúfam, že by sa mohli objaviť ešte ďalšie nové fakty, ktoré by mohli vniesť viac svetla do Masarykovej smrti. Priamo pre pána ministra mám na rokovanie tento týždeň ďalšie návrhy, ktoré môže český rezort diplomacie urobiť smerom do zahraničia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozhovor #Jan Masaryk
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku