Jadrová dohoda stanovila Iránu hranicu obohacovania uránu na 3,67 percenta. Teherán však ohlásil, že toto obmedzenie nebude dodržiavať po tom, ako USA vlani jednostranne odstúpili od tejto dohody a znova voči islamskej republike zaviedli sankcie.
„Na základe našich potrieb a toho, čo nám bolo nariadené, momentálne produkujeme päť percent,“ povedal hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Behrúz Kamálvandí na tlačovej konferencii.
Irán má podľa neho kapacity na výrobu obohateného uránu na úrovni „piatich percent, 20 percent, 60 percent alebo akýchkoľvek percent“, čo je tvrdenie, ktoré z Teheránu zaznieva často.
Obohacovanie uránu je citlivým procesom, ktorým sa vyrába palivo pre jadrové reaktory, no tiež materiál pre jadrové hlavice. Súčasná päťpercentná úroveň prekračuje limit stanovený jadrovou dohodou, no Irán už v minulosti vyrábal urán obohatený na 20 percent a pre jadrové zbrane by bolo potrebné obohatenie na 90 percent, približuje AFP.
Irán znova spustil obohacovanie uránu v jadrovom zariadení Fordú
Irán po vyše štyroch rokoch znova spustil proces obohacovania uránu v podzemnom jadrovom zariadení Fordú južne od Teheránu. Oznámil to v sobotu hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI), informuje agentúra DPA.
Obohacovaním uránu vo Fordú islamská republika vedome porušuje dohodu s veľmocami o obmedzení svojho jadrového programu z roku 2015. Vedenie v Teheráne tých chce zvýšiť tlak na ďalších signatárov, aby plnili svoje záväzky z tzv. jadrovej dohody.
Po tom, ako v polovici tohto týždňa napustili do 1044 centrifúg vo Fordú plynný fluorid uránový, sa tam teraz začalo aj obohacovanie uránu na stupeň 4,5 percenta, uviedol hovorca AEOI. O všetkých aktivitách vo Fordú podľa neho informujú Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni, pričom inšpektori MAAE sú aj prítomní v tomto zariadení a proces monitorujú.
Iránska organizácia pre atómovú energiu pri tejto príležitosti pozvala do Fordú zástupcov domácich médií, zahraniční novinári sa na tomto programe nemohli zúčastniť, píše DPA.
Na základe jadrovej dohody má zariadenie Fordú slúžiť výhradne na výskumné účely a tamojšie odstredivky majú byť využívané na iné účely než sporné obohacovanie uránu.
Západné tajné služby opakovane obvinili iránske vedenie, že toto podzemné jadrové zariadenie využíva na vojenské účely. Preto bola aj jeho premena na výskumné centrum jedným z kľúčových bodov rokovaní Iránu s veľmocami.
Irán v priebehu tohto roka pozastavil plnenie viacerých záväzkov z jadrovej dohody a pohrozil, že od nej úplne odstúpi. Začal napríklad obohacovať urán nad úroveň, ktorú mu táto dohoda povoľuje. Týmito krokmi reagoval na rozhodnutie Spojených štátov, ktoré v roku 2018 od dohody jednostranne odstúpili a následne zaviedli voči Iránu tvrdé sankcie. Washington chce politikou „maximálneho tlaku“ Teherán prinútiť k opätovnému prerokovaniu dohody s prísnejšími podmienkami. Zvyšní signatári sa dohodu stále pokúšajú zachrániť.