Uvádza to správa Detského fondu OSN Unicef vydaná pri príležitosti 30. výročia prijatia Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Tá okrem výpočtu toho, čo sa dosiahlo, upozorňuje aj na nové riziká, ktoré ovplyvňujú životy detí a ich budúcnosť. Napríklad nedostatok pitnej vody a potravy v dôsledku klimatickej zmeny. "Ak bude tento trend pretrvávať, o 30 rokov budú deti čeliť oveľa ponurejšiemu výhľadu. Nedostatok potravy a vody sa pravdepodobne stane realitou pre milióny detí. Choroby spôsobené prenášačmi sa rozšíria tam, kde teraz nie sú hrozbou. Milióny ďalších detí budú v pohybe – nedostatok bude živiť konflikty a násilie,“ uvádza správa, ktorá vyzýva na naliehavé prijatie opatrení, ktoré by týmto dôsledkom predišli.
Podľa správy sa za 30 rokov v niektorých oblastiach situácia detí zlepšila. Úmrtnosť detí do päť rokov sa znížila o 60 percent, väčší podiel detí chodí do základnej školy. "Za tri desaťročia sa podarilo dosiahnuť výrazný úspech v tom, že deti žijú dlhšie a zdravšie. Nie je ale veľmi pravdepodobné, že tým najchudobnejším a najzraniteľnejším sa bude dariť,“ uviedla vo vyhlásení k správe riaditeľka Unicefu Henrietta Foreová.
Rozdiely sú nielen medzi regiónmi, ale aj medzi deťmi z bohatších a najchudobnejších domácností v rámci jednotlivých regiónov. Denne zomiera v priemere 15-tisíc detí do päť rokov na liečiteľné choroby alebo z iných príčin, ktorým sa dá predísť.
Správa tiež uvádza, že celkovo sa znížil počet nútených sobášov dievčat, a to najmä tých, ktoré vyrastajú v bohatších domácnostiach. V niektorých krajinách sa ale pre dievčatá riziko núteného sobáša zvýšilo.
Deti vo svete zároveň čelia novým hrozbám. Okrem dôsledkov klimatických zmien je to aj opätovné rozšírenie osýpok, nadváha, ale aj kyberšikana a zneužívanie cez internet. Hoci je vo svete zaočkovaných viac detí ako kedykoľvek predtým, trend v podiele očkovaných detí sa v uplynulej dekáde spomalil, čo prispelo k novému šíreniu chorôb v niektorých krajinách. V subsaharskej Afrike je stále zaočkovaná len polovica chudobných detí.