Foto: Reuters, Elias Marcou
Berlín podľa informácií agentúry ČTK prišiel s novým návrhom na prerozdeľovanie migrantov medzi členské štáty EÚ. Podľa tohto návrhu by európska agentúra po prvej kontrole na vonkajšej hranici rozhodla, ktorý štát posúdi žiadosť o azyl prichádzajúcich ľudí.
Štáty visegrádskej štvorky – Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko – však akékoľvek návrhy na povinné prerozdeľovanie ľudí medzi členské štáty odmietali. Podľa diplomatov podobný postoj majú aj k najnovšiemu návrhu. Za Česko to potvrdil premiér Andrej Babiš a minister vnútra Jan Hamáček. O návrhu by sa malo hovoriť na zasadnutí ministrov vnútra na budúci týždeň a podľa Hamáčka štáty visegrádskej štvorky budú svoj postup koordinovať.
O reformu azylovej politiky, ktorá hlavnú zodpovednosť za prichádzajúcich ľudí presúva na krajiny na vonkajšej hranici EÚ, sa únia usiluje už roky. V Taliansku a Grécku, ktoré najviac cítia nápor ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy, sa medzitým hromadia tisíce ich nevybavených žiadostí o azyl. Nemecko a Francúzsko už koncom leta prišli s návrhom na dobrovoľné prevzatie ľudí, ktorým sa podarilo dostať do európskych pobrežných vôd. Pridalo sa k nim však len niekoľko ďalších krajín západnej Európy.
Berlín teraz poslal členským štátom nový návrh, označený ako „podnet na zamyslenie sa“. Podľa neho by z terajšieho európskeho azylového úradu vznikla azylová agentúra, ako to navrhuje Európska komisia. Azylová agentúra by hraničným štátom pomáhala s prvotnou registráciou ľudí. „Kým vstúpia na územie EÚ, agentúra určí, ktorý členský štát bude zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl a konečného rozhodnutie o tom, či žiadateľ dostane ochranu,“ uvádza sa v štvorstranovom návrhu.
Napriek tomu, že do Európy neprichádza denne toľko ľudí ako v roku 2015, stredomorské krajiny stále potrebujú pomoc. Na Európu v tejto súvislosti naliehal aj vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi po návšteve gréckeho ostrova Lesbos. Atény zároveň vyzval na zlepšenie podmienok v utečeneckých táboroch. „Takéto miesta v Európe nemôžeme mať,“ vyhlásil Grandi, ktorý pochádza z Talianska. Prioritou by podľa neho mali byť deti bez sprievodu. Grécka vláda zatiaľ sľúbila z táborov na gréckych ostrovoch presunúť do lepších podmienok na pevninu približne 4¤000 detí. V táboroch na ostrovoch žije teraz asi 37-tisíc ľudí a denne prichádzajú z Turecka ďalší.
Podľa Grandiho práve Grécko cíti migráciu zo všetkých európskych krajín najviac. V Grécku je podľa tamojších úradov vyše 80-tisíc utečencov, väčšinou v preplnených táboroch na ostrovoch v Egejskom mori. Tento rok tam prišlo takmer 66-tisíc ľudí, vlani ich bolo vyše 50-tisíc. Nová grécka konzervatívna vláda si za svoju prioritu stanovila prísnejšiu migračnú politiku – rýchlejšie vybavovanie žiadostí o azyl a zjednodušenie deportácií ľudí, ktorí azyl nedostanú.