"Veľmi ma mrzí, že dnes s nami za jedným stolom nesedia najväčší znečisťovatelia ovzdušia Čína a USA. Bez nich sa totiž ekologické iniciatívy Európskej únie minú účinkom,” povedal premiér Pellegrini. Ten na summite upozornil, že Slovensko sa rozhodlo ísť bolestivou cestou zrušenia ťažby hnedého uhlia a postupne obmedzí aj výrobu elektrickej energie z uhlia.
VIDEO: Slovensko chce byť krajinou uhlíkovo neutrálnou do roku 2050, vyjadril sa slovenský premiér na klimatickom summite v Madride.
O čistote ovzdušia dnes v Madride diskutovali svetové politické špičky. „Čelíme klimatickej kríze, z ktorej niet návratu, nie je ďaleko za obzorom. Už je na dohľad a približuje sa k nám veľkou rýchlosťou,“ povedal generálny tajomník OSN Antonio Guterres. „Musíme prestať viesť vojnu voči prírode a veda nám ukazuje, že to môžeme dokázať,“ dodal.
Jednou z hlavných tém summitu je obchodovanie s emisnými kvótami. Tie každej krajine stanovujú limit na vypúšťanie CO2. Štáty postavené na ekologickejšom hospodárstve nespotrebujú všetky kvóty a následne ich môžu predať menej ekologicky hospodáriacim krajinám.
Cieľom takto postavených obmedzení je znížiť produkciu skleníkových plynov a zastaviť otepľovanie oceánov. „Napriek tomu sme minulý rok zaznamenali najvyššiu koncentráciu CO2 v histórii ľudstva a, navyše, rast neustále pokračuje,“ upozornil šéf Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas.
Brusel na to ide cez autá
Nie všetky krajiny totiž rešpektujú hrozbu globálneho otepľovania a o potrebe znižovania vypúšťaného CO2 pochybuje aj americký prezident Donald Trump. Podľa vedcov je jedným z výsledkom globálneho otepľovania aj príchod krátkych a tuhých zím. No v globále bude priemerná teplota stúpať a dvíhajúce sa hladiny oceánov zaplavia mnohé ostrovy nachádzajúce sa tesne nad hladinou mora. „Vplyvom človeka sa doteraz ohriali oceány o pol stupňa,“ priblížil Taalas.
Tiež budú oveľa častejšie extrémne silné tropické búrky, tornáda a mimoriadne teplé letá. Spojené štáty americké napriek tomu ako jeden z najväčších znečisťovateľov ovzdušia na svete pre nesúhlas Donalda Trumpa vytrvalo odmietajú znižovať vypúšťanie skleníkových plynov.
Európskej únii sa, naopak, darí vo väčšine priemyselných odvetví znižovať produkciu CO2 a jedinou výnimkou je oblasť dopravy. Práve preto Brusel tlačí na masívny nástup elektromobilov a už v roku 2030 musí mať nulové emisie každé tretie predané vozidlo. Odvrátenou stranou prichádzajúcej éry elektrických automobilov je rušenie pracovných miest, ktoré zasiahlo aj slovenskú ekonomiku.
Vo viacerých domácich závodoch už prišli o prácu ľudia zameraní na výrobu spaľovacích motorov. V budúcnosti rovnaký osud čaká aj robotníkov zameraných na výrobu prevodoviek. Elektromobily totiž žiadnu prevodovku nepotrebujú a celkovo majú jednoduchšiu výrobu ako vozidlá so spaľovacím motorom.
Splní Čína záväzok?
Najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete je Čína, ktorá vyprodukuje až 29 percent všetkých emisií. Nasledujú Spojené štáty americké so 14-percentným podielom, Európska únia s 9,6 percenta, India so 6,6 percenta, Rusko so 4,8 percenta a Japonsko s 3,6 percenta. V rámci Parížskej dohody sa Čína zaviazala, že produkcia jej emisií dosiahne vrchol okolo roku 2030 a následne bude klesať.
Druhá najväčšia ekonomika sveta zároveň v roku 2017 spustila kampaň proti spaľovaniu čierneho uhlia a sprísnila emisné normy pre továrne aj automobily. Silné znečistenie ovzdušia totiž značne komplikuje život vo viacerých čínskych mestách.
Európska únia zas do roku 2030 plánuje znížiť objem vypúšťaných emisií o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Na prebiehajúcom summite európski lídri rokujú aj o možnosti dosiahnutia uhlíkovej neutrality v roku 2050. V takom prípade bude do ovzdušia vypustených len toľko skleníkových plynov, koľko ich dokáže príroda bez problémov spracovať.
Klimatický summit sa tento týždeň koná v hlavnom meste Španielska – Madride. Spolu so Španielskom ho organizuje aj Čile a Organizácia Spojených národov. Pôvodne sa mala konferencia začínať v Čile, ale miestna vláda sa pre neutíchajúce protesty na poslednú chvíľu rozhodla zrušiť organizovanie klimatického summitu.
V Madride na bezpečnosť účastníkov dohliada približne 5-tisíc policajtov a zamestnancov bezpečnostných služieb. Svetoví lídri plánujú na summite prebrať aj možnosti pomoci rozvojovým krajinám, ako sa vyrovnať s následkami globálneho otepľovania.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.