NATO oslavuje. V tieni sporov o budúcnosť

03.12.2019 07:49, aktualizované: 18:55
NATO / Trump / Stoltenberg / summit /
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a prezident USA Donald Trump pred začiatkom londýnskeho summitu Severoatlantickej aliancie Autor: ,

Za sedemdesiat rokov sa mnoho ráz pohádali, aj keď čelili spoločným nepriateľom. A aj momentálne NATO nie vždy vyzerá ako skupina krajín s rovnakými názormi na bezpečnosť a obranu. Na špeciálnom stretnutí v Londýne však chce 29 členských štátov Severoatlantickej aliancie potvrdiť jednotu.

Tú dnes najvyšší predstavitelia krajín NATO zapili na slávnostnej recepcii v Buckinghamskom paláci, ktorú usporiadala britská kráľovná Alžbeta II. Zajtra schôdzka aliancie pokračuje zasadnutím Severoatlantickej rady, čo je najvyšší orgán organizácie. Slovensko v Londýne zastupuje prezidentka Zuzana Čaputová.

Ešte pre začiatkom schôdzky si vzal slovo americký prezident Donald Trump. Šéf Oválnej pracovne po príchode do Londýna označil nedávne vyjadrenia francúzskej hlavy štátu Emmanuela Macrona o tom, že NATO je v stave mozgovej smrti, za hnusné a veľmi urážlivé. Podľa televízie BBC naznačil, že Paríž skončí s alianciou. Trump sa však tradične sťažoval, ako Nemecko dáva málo peňazí na obranu a aliancia nie je pre USA práve výhodná.

Neistota v aliancii

NATO vzniklo 4. apríla 1949, v čase studenej vojny. "V meniacom svete sa mení aj aliancia. Náš skalopevný záväzok, že chránime a bránime jeden druhého je garanciou slobody a demokracie pre takmer jednu miliardu občanov a robí z NATO najúspešnejšiu alianciu v dejinách,“ uviedol pred schôdzkou v Londýne generálny tajomník severoatlantického klubu Jens Stoltenberg.

Aká to má byť zmena? Po rozpade ZSSR sa NATO rozšírilo na východ. Slovensko je jeho členom od roku 2004. Aliancia po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 na USA misiou v Afganistane vystúpila z euroatlantického priestoru.

Po ruskej anexii ukrajinského Krymu a vojne na východe Ukrajiny v roku 2014 sa však NATO opäť viac sústredilo na obranu vlastného územia. Aliancia sa tiež viac zaoberá novými technológiami, hybridnými hrozbami a kybernetickou bezpečnosťou. Hoci táto adaptácia spojená so zvyšovaním vojenských výdavkov bola úspešná, schôdzku v Londýne zahaľuje neistota z budúcnosti.

Slovensko sa pridalo k plneniu záväzkov zvyšovania investícií do obrany. Podľa štatistiky NATO tieto výdavky v roku 2019 predstavovali 1,74 percenta HDP. Slovensko sa tiež podieľa na operáciách NATO v Afganistane, Pobaltí a Iraku. Podľa informácií Pravdy je na stole aj možné zapojenie sa vzdušných síl do budúcich misií aliancie, keď už budú mať slovenské ozbrojené sily k dispozícii 14 stíhačiek F-16.

Aliancia od roku 2016 zvýšila obranné výdavky o 130 miliárd dolárov. Prezident Trump opakovane nevyberaným spôsobom kritizoval európskych spojencov, že dávajú málo peňazí na ozbrojené sily. Súčasťou debaty o vyšších investíciách do obrany je tiež diskusia, čo s týmito financiami urobiť. Európska únia rieši vlastné obranné projekty, čo je aj výsledok brexitu. Podľa mnohých spojencov, vrátane Slovenska, by však tieto iniciatívy mali NATO dopĺňať, nie ísť proti nemu.

Otázkou zostáva určenie hrozieb. Agresia Ruska proti Ukrajine v roku 2014 upriamila pozornosť aliancie na jej východné krídlo. No len pred niekoľkými dňami Macron vyhlásil, že najväčšou hrozbou je terorizmu. Opäť sa tak otvára nekonečná debata o tom, ako rôzne jednotlivé členské štáty, najmä na východe a juhu, vnímajú bezpečnostné ohrozenia a aký vplyv to má na strategické plánovanie aliancie.

"Tí z nás, ktorí veria, že transatlantická bezpečnostná spolupráca a aliancia, ako jej kľúčová inštitúcia, stále dobre slúžia záujmom USA, Kanady a Európy, ani nedýchajú, keď sa zamýšľajú nad stretnutím lídrov NATO,“ reagoval pre Pravdu autor knihy Transatlantické traumy Stanley Sloan z Atlantickej rady USA.

"Máme troch významných lídrov – Trumpa, Macrona a tureckú hlavu štátu Recepa Tayyipa Erdogana – z ktorých každý napáda alianciu svojím spôsobom. Môže sa stať, že stretnutie sa zmení na sebadeštrukčné vzájomné obviňovanie sa. Nikto zo spomenutých politikov neponúka reálnu alternatívu k aliancii, ktorá by bola dobrá pre ich národné alebo severoatlantické kolektívne záujmy. Každý z nich má vlastnú perspektívu, ktorá je fatálne chybná a riskuje oslabenie, či dokonca zničenie aliancie,“ myslí si Sloan.

Slovenský veľvyslanec pri NATO Radovan Javorčík pre Pravdu povedal, že rozpory vo vnútri aliancie sa ukázali pri príprave záverečnej deklarácie z londýnskej schôdzky.

"Nie vo všetkom sa na sto percent zhodujeme. Ale v deklarácii, ak ju lídri schvália, uvidíme popis toho, ako sa chceme správať k Číne, Rusku, ako vnímame nové technológie, čo si myslíme o boji s terorizmom. Je to celkom dobrá odpoveď na niektoré vyjadrenia, ktoré skôr slúžia na to, aby sa dostali na titulné stránky denníkov,“ uviedol Javorčík.

Sólisti v NATO

Na druhej strane sa dá povedať, že summit je úplne v rukách lídrov členských krajín. Prípadne Trumpovho Twitteru. Vždy môže prísť niekto z politikov s niečím, čo zničí celú diskusiu. Turecko takto pred schôdzkou žiadalo NATO o väčšiu podporu pre zásah v severnej Sýrii aj proti kurdským milíciám, ktoré označuje za teroristov. Podľa agentúry Reuters Ankara hrozila, že bez toho nepodporí obranné plány aliancie týkajúce sa Pobaltia a Poľska.

Hoci sa nedá jednoznačne predpovedať, ako bude reagovať turecký prezident Erdogan, diplomatické zdroje tvrdia, že existuje veľká snaha, aby sa tieto otázky odsunuli na obdobie po schôdzke, keď trocha vychladnú vášne.

"Nemám veľké očakávania od summitu. Skôr sa obávam, že sa schôdzka v Londýne zmení na pomerne neuspokojivé vystúpenia mnohých sólistov, v ktorých zanikne jednotný hlas aliancie,“ povedal pre Pravdu expert na európsku bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.

"To, ako sa lídri budú vzájomne konfrontovať, môže byť fascinujúca márnivá šou, ktorá však bude zameraná na voličov v ich krajinách, nie na transatlantickú komunitu. Nedávne provokatívne vyhlásenia prezidenta Macrona prebudili atlanticistov. Trump zase z času na čas podpichuje Európanov.

A pozornosť sa zameriava na Erdogana pre jeho kroky v severnej Sýrii a na Blízkom východe a pre tureckú hrozbu veta. Vyzerá to tak, že na konci bude aliancia súhlasiť s niekoľkými malými a nezáväznými iniciatívami. A všetko zatienia bombastické slová a prázdne frázy o jednote NATO po 70 rokoch,“ uviedol Gruszczak.

Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#summit NATO
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku