„Cítim hlbokú hanbu tvárou v tvár zločinom, ktoré tu spáchali Nemci. Tvárou v tvár zločinom, ktoré prekračujú hranice všetkého mysliteľného, musí človek pred tou hrôzou vlastne zmĺknuť. Ale mlčanie nemôže byť jedinou odpoveďou,“ vyhlásila Merkelová, ktorá prišla do Auschwitzu po prvý raz v pozícii nemeckej kancelárky. Spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym si uctila pamiatku vyše milióna ľudí, ktorí v koncentračnom tábore zahynuli.
Podľa Merkelovej uznanie a pripomínanie si zodpovednosti za spáchané zločiny je súčasťou nemeckej identity. „Zodpovednosť za vtedajšie zločiny je spojená s Nemeckom. Uvedomovať si túto zodpovednosť je súčasťou našej národnej identity,“ dodala kancelárka. Zdôraznila tiež potrebu postaviť sa proti antisemitizmu, v Nemecku podľa nej nebude tolerovaný.
Na mieste niekdajších hrôz prešla základným táborom Auschwitz I – videla plynovú komoru a krematórium, prešla bránou s nápisom „Arbeit macht frei“ (Práca oslobodzuje). Minútou ticha a položením vencov si spolu s Morawieckym uctili pamiatku obetí pri tzv. čiernej stene tábora, kde boli zastrelené tisíce ľudí, mnohí z nich boli poľskí politickí väzni.
V sprievode bývalých väzňov a zástupcov židovských organizácií bola aj v druhom tábore Auschwitz II, Auschwitz-Birkenau, ktorý patril k najväčším nacistickým vyhladzovacím táborom. Toto miesto je považované za symbol holokaustu – nacistickej politiky systematického prenasledovania a masového vyvražďovania ľudí, najmä Židov.
Návšteva ponurého miesta sa konala pri príležitosti 10. výročia založenia Nadácie Auschwitz-Birkenau, ktorá múzeum prevádzkuje. Na údržbu a opravy pamätníka dá nemecká vláda 60 miliónov eur.
Nebola to prvá Merkelovej návšteva v Auschwitzi, ale prvá odvtedy, čo sa pred 14 rokmi stala nemeckou kancelárkou. Stala sa tak treťou úradujúcou šéfkou nemeckej vlády, ktorá prišla do tohto koncentračného tábora.
Prvým bol v novembri 1977 kancelár Helmut Schmidt. Koncom roku 1989 tam zamieril kancelár Helmut Kohl. Do knihy návštev napísal o nevýslovnom utrpení mnohých ľudí a osobitne spomenul Židov, čo Schmidt neurobil.
Podľa portálu Deutsche Welle Kohla sa Auschwitz hlboko dotkol. Svojim straníckym kolegom o ňom po návrate hovoril ako o mieste, kde človek stráca reč. Spomínal najmä na miesto, kde nacisti robili selekciu prichádzajúcich väzňov a rozhodovali o tom, kto pôjde na smrť. „Jeden muž mi rozprával, ako tam stál a svoju ženu aj matku videl naposledy. Je rozdiel o takých veciach teoretizovať a stáť vedľa niekoho, kto to zažil. Je to miesto, kde sa neodvážite hovoriť,“ povedal vtedy Kohl kolegom. Neskôr v Bundestagu vyhlásil, že najtemnejšia a najstrašnejšia kapitola nemeckých dejín bola napísaná v Auschwitzi a Birkenau.
Do Auschwitu prišiel Kohl aj v roku 1995 spolu s vtedajším poľským šéfom diplomacie Wladyslawom Bartoszewskim, ktorý tam bol kedysi tiež väznený. Práve Bartoszewski, ktorý zomrel v roku 2015, pomohol založiť Nadáciu Auschwitz-Birkenau.