Foto: SITA/AP, Olmo Calvo
Slovensko migračný pakt neprijalo napriek tomu, že ho ako predseda Valného zhromaždenia OSN pomáhal vyjednávať šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Migrácia sa však nezastavila. Vo svete je vyše 70 miliónov ľudí, ktorí žijú ako utečenci – či už vo vlastnej krajine, alebo v cudzine.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov dúfa, že jednotlivé krajiny prídu teraz s konkrétnymi návrhmi, ako pomôcť. Nejde o klasickú darcovskú konferenciu, keďže akékoľvek prísľuby nie sú právne záväzné. „V tomto turbulentnom čase musí ísť medzinárodné spoločenstvo oveľa ďalej a spoločne prevziať zodpovednosť,“ vyhlásil generálny tajomník OSN Antonio Guterres. „Je načase reštartovať naše úsilie,“ povedal vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi a vyzval na vytvorenie „širokej aliancie“ politikov, podnikateľov, rozvojových a charitatívnych organizácií, ktorá by mala utečencom pomáhať.
Návrat do Sýrie
Fórum bolo zvolané aj z podnetu niektorých krajín, ktoré majú skúsenosti s utečencami – Kostariky, Etiópie, Pakistanu, Nemecka a Turecka. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, proti ktorému pred sídlom OSN protestovali desiatky ľudí, pri tejto príležitosti obhajoval v Ženeve inváziu do severnej Sýrie, do oblastí pod kontrolou kurdských síl. Avizoval presídlenie milióna sýrskych utečencov z Turecka „vo veľmi krátkom čase“ a kritizoval EÚ za neplnenie sľubov o finančnej pomoci.
Štyria z piatich utečencov vo svete žijú v chudobných krajinách, väčšinou v zlých podmienkach preplnených táborov. Preplnené utečenecké tábory sú aj v Grécku. Od uzavretia dohody medzi EÚ a Tureckom v roku 2016 počet utečencov prichádzajúcich do Grécka klesol, tento rok však začal znovu rásť. Nová pravicová vláda v Aténach, ktorá tento rok vyhrala voľby s prísľubom prísnejších azylových pravidiel, tvrdí, že Grécko dosiahlo svoje limity.
Nielen Grécko
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis zároveň vyzýva EÚ, aby prejavila viac solidarity so svojimi členskými štátmi, ktoré viac ako iné cítia migračný tlak. Situácia na gréckych ostrovoch Samos, Lesbos, Chios, Kos a Leros je už neúnosná. V táboroch určených pre vyše pättisíc ľudí žije približne 40-tisíc žien, detí a mužov. Na pevninu bolo v uplynulých mesiacoch presťahovaných približne 10-tisíc ľudí. „Toto nie je grécko-turecký problém. Je to téma, ktorá sa týka EÚ ako celku,“ vyhlásil Mitsotakis minulý týždeň počas návštevy zástupcov Európskej komisie v Grécku.
Vláda v Aténach tiež avizuje opatrenia na zrýchlenie azylových procedúr a deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl. V pláne má aj vytvorenie uzavretých záchytných centier, ktoré mimovládne organizácie označujú za väzenia. „Hľadať azyl nie je zločin. OSN je proti zadržiavaniu žiadateľov o azyl,“ reagoval vysoký komisár OSN pre utečencov Grandi.
Denník Guardian tiež pripomína, že nárast počtu utečencov zaznamenal tento rok aj Cyprus, kam väčšina ľudí prichádza z tureckej časti ostrova. Cyprus má tak teraz v rámci EÚ najvyšší počet žiadateľov o azyl na počet obyvateľov. „Pri tomto tempe bude mať Cyprus o päť rokov 100-tisíc migrantov. A to je skôr skromný odhad. Na krajinu veľkosti Cypru je to veľa ľudí,“ povedal pre Guardian štátny tajomník cyperského ministerstva vnútra Constantinos Petrides.
Turecký prezident Erdogan medzitým pokračuje v hrozbách, že utečencom do Európy „otvorí dvere“. A zatiaľ EÚ – aj pre odpor visegrádskej štvorky (Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska) – sa stále nedokáže dohodnúť na reforme spoločnej azylovej politiky.