V Madride sa cez víkend konala konferencia o klimatických zmenách, ale neskončila sa veľmi úspešne. Minulý týždeň lídri Európskej únie potvrdili, že EÚ má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna, ale Poľsko žiada výnimky. Prečo sa v oblasti boja s klimatickými zmenami nedarí dosiahnuť rýchlejší pokrok?
Jedným z dôvodov určite je, že hovoríme o mimoriadne náročnej ekonomickej transformácii. Ďalším je, že asi nie všetci lídri si uvedomujú, že klimatická hrozba je stále naliehavejšia. Niekedy neviem, koľko živelných pohrôm musíme zažiť. Zasahujú aj Európu, ale najmä americký svetadiel, Áziu, Austráliu, ktorá teraz bojuje s najhoršími lesnými požiarmi v histórii. Napriek tomu niektorí politickí lídri nechcú akceptovať fakty, na ktorých sa zhodujú azda všetci vedci na svete, že musíme konať veľmi urgentne. Na riešenie klimatických zmien chýba silnejšia politická vôľa. Je to veľká škoda. Na druhej strane musím povedať, že si to vyžaduje obrovské politické nasadenie.
Vidíme ho?
Musíme ho mať na európskej, národnej aj regionálnej úrovni. Potom sa priblížime k cieľom, ku ktorým sme sa zaviazali v Paríži v roku 2015. Vyžaduje si to spoluprácu politikov, ekonomických lídrov, občianskych aktivistov i primátorov. Je to rozsiahla transformácia. Je viditeľné, že Európa je v tejto spoločenskej diskusii oveľa ďalej, keď ju porovnáme s inými regiónmi. Azda nám pomáha tiež to, že v boji s klimatickými zmenami máme veľkú podporu verejnosti. Je to dôležité v súvislosti s transformáciou ekonomiky.
Ste spokojný so stavom Energetickej únie EÚ po piatich rokoch práce?
Som spokojný s tým, že sa nám podarilo pristúpiť komplexne k problematike energetického trhu, klimatických zmien, jednotného trhu, dopravy a vedy a výskumu. Vytvorili sme základ pre zelenú dohodu, ktorú predstavila predsedníčka novej eurokomisie Ursula von der Leyenová. Tá rozvinie princípy Energetickej únie a posunie ich na vyššiu úroveň. Komplexný prístup znamenal nielen to, že som mohol podpísať Parížsku klimatickú dohodu v mene únie, ale spôsobil, že sme v zásade jediná veľká ekonomika, ktorá zmluvu aj dodržuje. Dohoda sa odráža v zákonoch EÚ. Myslím, že po rokovaniach v Madride nikto nepochybuje, že čo sa týka klimatických zmien, tak jediným lídrom vo svete je Európska únia. Urobíme maximum preto, aby sme v týchto zložitých rokovaniach išli príkladom. Aj ostatní nám však budú musieť pomôcť. A zároveň musí únia asertívnejšie chrániť európsky trh pred nekalým, environmentálnym dumpingom.
Čo to znamená?
Je to citlivá téma, ale musíme ju riešiť. Našou úlohou je boj s klimatickými zmenami a musíme presadiť, aby európsky priemysel a ekonomika fungovali čo najčistejšie. Nesmieme ich však vystaviť nekalej konkurencii, ktorá prichádza z krajín, ktoré nevedia dodržať ani len zásady, ku ktorým sa prihlásili v Paríži. Nie je možné, aby sme nútili výrobcov v Európe, aby ich výrobky boli takpovediac čisté, a zároveň vytvárať možnosti na dovoz uhlíkovo veľmi zaťažených tovarov.
Je Energetická únia príkladom pre iné krajiny či regióny sveta?
Určite áno, hoci nikto k tomu nepristupuje tak komplexne, ako to robíme v EÚ. Niektorými čiastkovými vecami sa inšpirovali iné štáty. Napríklad Čína postupne zavádza systém obchodovania s emisnými povolenkami. Poskytli sme v tom Pekingu technickú pomoc. Podobné systémy, aké máme v Európe, zaviedla alebo testuje Južná Kórea, viaceré krajiny Latinskej Ameriky či niektoré štáty Kanady a USA. Tiež som s bývalým starostom New Yorku Michaelom Bloombergom veľmi aktívne spolupracoval s Globálnym konventom primátorov. Išlo o prístup k energeticky efektívnym budovám. Je to silný nástroj na boj proti energetickej chudobe, na znižovanie emisií a energetickej náročnosti. Už v rámci môjho nového portfólia, týkajúceho sa strategického výhľadu, som na zasadnutí eurokomisie prezentoval štatistiky, že momentálne v Európe v budovách takmer 40 percent energie minieme na ich chladenie a vyhrievanie. A takmer 40 percent emisií pochádza z tejto energetickej činnosti. Keby sme zvýšili tempo renovácie budov o tri percentá, tak do roku 2030 by sme znížili emisie a energetickú spotrebu o 30 percent. Je to teda oblasť, v ktorej dokážeme postupovať rýchlo a účinne a zároveň vytvárať pracovné miesta pre malé a stredné podniky. A spomenul by som ešte emisné štandardy, ktoré nastavili trend elektromobility či vodíkových pohonov pre nákladné autá a lokomotívy. Toto všetko ovplyvňuje aj iné ekonomiky. Keďže v tom máme náskok, verím, že Európa bude hospodárskou veľmocou v týchto technológiách.