Pre Vladimira Putina to bolo už druhé desaťročie na vrchole moci. Práve dnes uplynie dvadsať rokov od chvíle, čo mu s odkazom "chráňte Rusko“ odovzdal kľúče od Kremľa jeho predchodca Boris Jeľcin.
Terajší ruskí tínedžeri, čo celý svoj doterajší život prežili v jeho ére, zrejme ani nedokážu posúdiť, ako veľmi sa súčasný Putin líši od bývalého rozviedčika s polročnou premiérskou stážou, ktorý sa po predčasnom odstúpení prvého ruského prezidenta stal na Silvestra 1999 úradujúcou hlavou štátu.
Rozčarovaný zo Západu
Alexej Makarkin, analytik moskovského Centra politických technológií, Putinovu zmenu vidí najviac vo vzťahu k Západu. "K moci prišiel s predstavou, že s ním chce čo najužšie spolupracovať. Mimoriadne si cenil členstvo Ruska v elitnom klube G8, kde na summitoch sedel po boku lídrov USA, Nemecka, Británie či Francúzska. Dnes už ho títo partneri na svoje schôdzky nevolajú. Z Veľkej osmičky sa stala Veľká sedmička. A Putin sa tvári, že ho to ani netrápi. Zo Západu je rozčarovaný. Viní ho napríklad z organizovania protivládnych demonštrácií v Rusku. Z jeho strany pritom nejde len o propagandu, ale o úprimné osobné presvedčenie,“ povedal Makarkin pre Pravdu.
Pred desiatimi rokmi USA dúfali, že vzťahy Moskvy so Západom, vážne narušené rusko – gruzínskou vojnou z leta 2008, ešte možno resetovať. Aféru po odhalení desiatich ruských špiónov, medzi ktorými bola aj sexi "agentka 90–60–90“ Anna Chapmanová, Washington v júli 2010 bleskovo uhladil ich výmenou za štyroch Rusov väznených za vlastizradu. Na Západ sa tak dostal aj bývalý dôstojník ruskej vojenskej rozviedky Sergej Skripaľ, odsúdený za vyzradenie desiatok svojich kolegov.
Putin, v tom čase premiér vedľa nominálneho prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý vodcovi počas ústavou predpísanej pauzy po dvoch funkčných obdobiach zahrieval kreslo hlavy štátu, privítal rozviedčikov ako hrdinov a na adresu "zradcov“ prorocky poznamenal, že "majú sklony umierať strašnou smrťou“. O osem rokov neskôr Skripaľ a jeho dcéra v anglickom Salisbury iba zázrakom prežili útok nervovo-paralytickou látkou, z ktorého Londýn obvinil agentov Moskvy.
Spečatený rozkol
V roku 2012 sa Putin vrátil do Kremľa s predĺženým šesťročným mandátom. Prezidentsko-premiérska rošáda však neprebehla bezbolestne. Rusko zažilo sériu masových protivládnych demonštrácií, na ktoré režim reagoval zatýkaním, ďalšou koncentráciou moci a obmedzovaním slobody prejavu.
Putin za silnejúcim domácim odporom videl ruku Západu, a rozhodol sa, že v "blízkom zahraničí“, ako Rusi volajú postsovietsky priestor, už viac nebude ustupovať. Keď Západ podľa neho vierolomne podporil nový proeurópsky režim v Kyjeve, Rusko sa odhodlalo zabrať Ukrajine Krym.
"Rusko pohltilo Krym a Krym pohltil Putina,“ popísala vývoj okolo anexie a následných sankcií pre magazín Spiegel ruská politologička Tatiana Stanovaja. Aj podľa Makarkina išlo o bod zlomu. "Pripojenie Krymu znamenalo spečatenie rozkolu. Odvtedy Západ zostáva pre Putina nepriateľom, ktorý ho podviedol a chce ho zvrhnúť. Z človeka, ktorý sa pokúšal spojiť ruské vlastenectvo s dobrými vzťahmi so Západom, sa stal zarytý protivník Západu,“ konštatoval analytik.
Závan studenej vojny aj s posilnením postavenia Ruska na Blízkom východe po zapojení sa do bojov v Sýrii Putina doma posilnil. Vo vlaňajších voľbách získal rekordných 77 percent hlasov a s nimi silný mandát až do roku 2024.
"Ľuďom vnukol pocit, že sme ako v obliehanej pevnosti. Všetci navôkol sú zlí, chcú nám ublížiť, podmaniť si nás, my sa ale nedáme a zomkneme sa okolo silného vodcu. A kto už môže spochybňovať veliteľa obliehanej pevnosti?“ komentoval tajomstvo Putinovho úspechu pre Pravdu ruský analytik Alexandr Goľc.
Ruský de Gaulle
„Existuje div nie konsenzus, že Putin je veľký človek, stelesnenie de Gaulla. Myslí si to aj sám Putin. Nie je to iba ilúzia, pretože to funguje,“ povedal pre New York Times Gleb Pavlovskij, politický technológ, ktorý pred dvoma desaťročiami pracoval na vybudovaní kultu Putina a dnes je jeho kritikom.
Preferencie Putina sa síce po vlaňajšej nepopulárnej dôchodkovej reforme trocha znížili, nedávno sa však znova vrátili k hodnotám okolo 70 percent.
Nárast vlasteneckých nálad s čoraz silnejším príklonom k veľmocenskosti a antiliberalizmu väčšinu občanov uspokojuje. Ak sa niekto búri, tak prevažne len mládež v Moskve a v Petrohrade, ktorá sa letnými protestnými akciami snažila ohlásiť blížiaci sa koniec Putinovej éry. "Vyrástlo nové pokolenie, ktoré si chaotické roky rozpadu Sovietskeho zväzu a vzniku divokého kapitalizmu nepamätá, a preto ani nastolenie stability nevníma ako nejakú absolútnu hodnotu,“ vysvetlil generačné osobitosti protestov Makarkin.
Bezpečnostné sily ale demonštrácie rýchlo potlačili a súdy začiatkom zimy neváhali ich účastníkov poslať do väzenia už za to, ak do zasahujúcich policajných ťažkoodencov hodili umelohmotný pohárik či prázdnu PET fľašu.
Podľa Putina si však buriči nezaslúžia zhovievavosť, lebo by to mohlo spustiť lavínu. "Hodil plastový téglik do predstaviteľa štátnej moci – a nič. Potom plastovú fľašu – a zase nič,“ citovala agentúra Interfax jeho vyjadrenie z polovice decembra. "Potom hodí sklenú fľašu, kameň, potom začnú strieľať a drancovať obchody. A to je to, čo nesmieme dopustiť!“ dodal šéf Kremľa.