Podľa Káčera je vyvolanie článku 5 Washingtonskej zmluvy vysoko nepravdepodobné. Piaty článok zmluvy znamená, že útok na jednu členskú krajinu sa rovná útoku na všetky. „Nemyslím si, že môže USA využiť článok 5 zmluvy o NATO. Je veľmi nepravdepodobné, že by nejaký útok na ambasádu mohol spustiť článok 5. Neviem si momentálne predstaviť ani situáciu, ktorá by viedla k jeho využitiu,“ zdôraznil Káčer.
Premiestnenie siedmich slovenských vojakov z Iraku, o ktorom dnes informoval Peter Pellegrini (Smer), je podľa Káčera vecou velenia misie NATO v Iraku. „Treba povedať, že našich vojakov z Iraku premiestnilo velenie operácie NATO. Teda velenie operácie rozhodlo o stiahnutí časti vojakov mimo územia a nielen našich, takže nešlo o náš unilaterálny krok Slovenska,“ vysvetlil Káčer a dodal, že aj o ďalšom osude vojakov bude rozhodovať vedenie severoatlantickej aliancie.
Káčer si nemyslí, že by konflikt medzi USA a Iránom spôsobil rozkol a rozpad NATO. Dokazovať to má aj vyhlásenie Severoatlantickej rady, v ktorom sa všetky členské štáty postavili za USA. Konanie amerického prezidenta Donalda Trumpa však označil za škodlivé, „pretože vytvára ďalších sto otázok v danom regióne a na deväťdesiat z nich nevieme odpovedať.”
Bývalý diplomat si aj na základe aktuálneho správania amerického prezidenta myslí, že Európa sa musí vedieť o svoju bezpečnosť postarať sama. „Máme na to nemalé finančné prostriedky a viaceré štáty majú veľmi solídne vybudované ozbrojené sily. Spoliehať sa len na úzke spojenectvo a bezpečnostný dáždnik USA by bolo pre Európu veľmi zlé strategické rozhodnutie,“ uviedol Káčer s tým, že to ale nemusí znamenať koniec transatlantického spojenectva, ktoré je v jeho očiach pre európsky región veľmi dôležité. Zároveň tvrdí, že aktuálne sa európske krajiny nedokážu o svoju vlastnú bezpečnosť postarať bez pomoci USA. Slovensko patrí medzi ne. „V statuse quo, najmä v tom stave, v akom je Slovensko, kedy si neplní svoje záväzky, sa o vlastnú bezpečnosť postarať nedokážeme,“ povedal.
Otvorený konflikt na Blízkom východe podľa analytika pravdepodobne nehrozí
Napätie v oblasti Blízkeho východu sa bude v najbližšej dobe zvyšovať, ďalší otvorený konflikt však pravdepodobne nehrozí. Uviedol to analytik Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne.
Veliteľ jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd Kásem Solejmání prišiel o život počas piatkového amerického útoku neďaleko medzinárodného letiska v Bagdade. Útok, ktorý nariadil americký prezident Donald Trump, spôsobil zvýšenie napätia a Irán sľúbil pomstu.
Spojené štáty ani Irak podľa Krausa o priamu vojenskú konfrontáciou nestoja. Dajú sa však očakávať nepriame a asymetrické konflikty, dodal. „Zo strany Iránu to môže byť ďalšia aktívna podpora mimovládnych ozbrojených skupín v Iraku, Sýrii, Libanone, Palestíne, Jemene či Saudskej Arábii,“ povedal s tým, že hlavnou úlohou týchto skupín bude podľa neho útočiť na ciele v USA alebo v krajinách ich spojencov.
„Samotné iránske ozbrojené sily sa však budú držať v ústraní, pretože ich faktická účasť na útokoch proti Spojeným štátom by mohla znamenať zatiahnutie krajiny do vojny,“ povedal analytik.
Takisto sa podľa Krausa dá očakávať vystupňovanie konfliktov medzi irackými ozbrojenými milíciami a USA, či medzi týmito milíciami a irackými oficiálnymi ozbrojenými zložkami.
„Okamžite po útoku sa začal zvyšovať tlak zo strany Iračanov na odchod amerických vojakov z Iraku a diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami sú doslova na bode mrazu,“ uviedol a dodal, že USA do oblasti Blízkeho východu, konkrétne do Kuvajtu, posielajú ďalšie vojenské sily.
„V krátkodobom horizonte podľa môjho názoru nie je veľa možností, ako situáciu zlepšiť, naopak, bude sa postupne skôr zhoršovať,“ povedal.
Iracký parlament v nedeľu na mimoriadnom zasadnutí schválil rezolúciu, ktorá poveruje vládu, aby vyhostila zahraničných vojakov z Iraku. Tí sú tam na pozvanie irackej vlády z roku 2014 a pod velením Spojených štátov bojujú v koalícii proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS).
Vývoj situácie v súvislosti so zabitím Solejmáního by podľa Krausa mohol ovplyvniť aj vzťahy medzi Európou a krajinami Blízkeho a Stredného východu, ako aj obchod a investície v tejto oblasti – a takisto ohroziť zamestnancov európskych firiem, členov diplomatického zboru európskych krajín a ďalších Európanov pohybujúcich sa v tejto oblasti.
Analytik však dodal, že nepôjde o priame ohrozenie v tom zmysle, že by sa zástupcovia európskych krajín stávali priamymi terčami útokov.
Americký prezident Donald Trump nariadil v piatok 3. januára raketový útok na iracké letisko v Bagdade, pri ktorom zabili veliteľa iránskych elitných jednotiek Kuds Kásima Sulejmáního a ďalších osem ľudí. Zomrel aj zástupca šéfa irackej milície Abú Mahdí Muhandis, čo môže ohroziť vzťahy medzi USA a Irakom. Ozbrojený útok má odozvu aj v zahraničí, izraelská armáda je v bojovej pohotovosti. Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko vyzývajú na upokojenie situácie. USA vyzvalo svojich občanov v Iraku, aby opustili krajinu, pretože sa dajú očakávať odvetné útoky a celková destabilizácia regiónu.