Americký ľud by mal byť podľa Trumpových slov „extrémne vďačný a rád“, že pri stredajšom raketovom útoku Iránu na americké základne v Iraku nebol zranený žiaden Američan.
Trump na tlačovej konferencii v Bielom dome zdôraznil, že Irán teraz „pravdepodobne ustupuje“, pričom absenciu obetí pripísal systému včasného varovania, ktorý vraj „fungoval veľmi dobre“.
„Kým budem prezidentom, nikdy nedopustím, aby Irán disponoval jadrovou zbraňou,“ povedal Trump a dodal, že USA okamžite uvalia ďalšie sankcie voči iránskemu režimu. „Tieto akcie zostanú, dokiaľ Irán nezmení svoje správanie,“ vyhlásil americký prezident pričom špecificky poukázal na iránsky jadrový program a jeho „podporu terorizmu“.
Trump sa pri tejto príležitosti prihovoril aj priamo Teheránu, keď vyhlásil, že Spojené štáty chcú, aby mal Irán „skvelú budúcnosť“. USA sú podľa jeho slov pripravené na mier a ochotné sa priateliť s každým, kto si ho želá.
Stoltenberg a Trump sa zhodli na väčšom zapojení síl NATO
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg a americký prezident Donald Trump sa v stredajšom telefonickom rozhovore zhodli, že západní spojenci by mali na Blízkom východe zohrávať významnejšiu úlohu. Informovala o tom agentúra AFP.
„Prezident požiadal generálneho tajomníka NATO k väčšej angažovanosti na Blízkom východe,“ uvádza sa vo vyhlásení NATO, zverejnenom po telefonáte medzi Washingtonom a Bruselom. „Obaja sa zhodli, že NATO by mohlo prispieť viac k regionálnej stabilite i v boji proti medzinárodnému terorizmu,“ píše sa vo vyhlásení.
Trump v predošlom vyhlásení, ktoré sa týkalo nočného raketového útoku Iránu na americké základne v Iraku, uviedol: „Dnes požiadam NATO, aby sa oveľa viac zapojilo do procesu na Blízkom východe.“
NATO už v sobotu, deň po útoku na iránskeho generála Kásema Solejmáního, oznámilo, že zmrazilo činnosť svojej výcvikovej misie v Iraku, ktorá zahŕňa približne 500 inštruktorov a školiteľov z viacerých členských krajín Aliancie. Podľa údajov NATO bola časť personálu výcvikovej misie z dôvodu ich bezpečnosti presťahovaná do iných častí Iraku a aj mimo tejto krajiny, no podľa Stoltenberga ide iba o dočasné opatrenie.
Bližšie podrobnosti o tom, čo by viac mohli urobiť spojenci v Iraku alebo s krízou s Iránom, Aliancia vo vyhlásení neuvádza. Stoltenberg a Trump sa však „dohodli, že v rámci tejto otázky zostanú v úzkom kontakte“.
Irán zaútočil na spojenecké sily pod vedením USA v Iraku, informovala v noci na stredu americká armáda. Teherán podľa armády USA odpálil viac ako tucet balistických striel z iránskeho územia na najmenej dve iracké základne s vojakmi koalície vedenej Spojenými štátmi. Pentagon potvrdil, že terčom útoku sa stali letecká základňa Ajn al-Asad a základňa v Arbíle.
Pomstu za atentát na Solejmáního v stredu avizoval aj veliteľ proiránskych irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) Kaís Cházalí.
Podľa vyjadrenia hovorcu irackého premiéra v súvislosti so stredajším útokom na základne nie sú k dispozícii správy o prípadných stratách v radoch irackých síl alebo medzinárodnej vojenskej koalície pôsobiacej v Iraku.
Americko-iránske vzťahy a celkovú situáciu v regióne v posledných dňoch značne vyhrotilo zabitie iránskeho generála Solejmáního pri piatkovom americkom útoku v blízkosti bagdadského letiska. Irán Spojeným štátom sľuboval tvrdú odplatu.