Opozícia sa domáha vyhlásenia nových volieb hlavy štátu. Najvyšší súd medzitým podľa agentúry TASS súhlasil s tým, že znovu a s novými sudcami posúdi sťažnosť opozičného kandidáta proti výsledku prezidentských volieb. Stať sa tak má do dvoch mesiacov.
„Považujeme to, čo sa deje, za pokus o štátny prevrat. Úrady robia všetko, čo je v ich silách, aby dianie udržali v ústavnom rámci,“ uviedla prezidentská kancelária. Podľa Interfaxu na demonštráciu dorazila asi tisícka prívržencov opozičných strán. Ozbrojené sily vyhlásili, že do sporu nezasiahnu.
Separatistické provincie Abcházsko a Južné Osetsko sa s ruskou pomocou na začiatku 90. rokov odtrhli od Gruzínska. Rusko ich nezávislosť uznalo po päťdňovej vojne s Gruzínskom v auguste 2008.
Príklad Moskvy nasledovali ešte Venezuela, Nikaragua, Nauru a nakoniec aj Sýria. Oba separatistické regióny predstavujú asi 20 percent územia Gruzínska. Po ukončení konfliktu v nich Rusko zriadilo stále vojenské základne. Tbilisi označuje obe provincie za územie okupované Ruskom.
Vlani v septembri sa v druhom kole abcházskych prezidentských volieb rozhodovalo medzi existujúcou hlavou štátu Raulom Khajimbom a opozičným kandidátom Alchasom Kvicinijom. Výsledok v podobe znovuzvolenia Khajimba potom odmietol opozičný politik uznať. Ruská tlač hlasovanie označovala za najnepredvídatelnejšie v dejinách Abcházska.
Khajimba bol vyhlásený za prezidenta aj napriek námietkam oponentov. Podľa volebnej komisie získal o 1000 hlasov viac ako jeho vyzývateľ. Komisia súčasne odmietla žiadosť deviatich strán a spolkov vyhlásiť voľby za neplatné, pretože podľa výsledkov žiadny z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Za Khajimba podľa týchto výsledkov v druhom kole hlasovalo 39 741 voličov (47,38 percenta z odovzdaných hlasov), za opozičného politika 38 741 (46,19 percenta). Volebná účasť dosiahla takmer 66 percent.
Vyzývateľom Khajimba sa pôvodne mal stať spoločný opozičný kandidát Aslan Bžanija, ale ten musel byť na jar kvôli prudkému zhoršeniu zdravotného stavu hospitalizovaný v Moskve. Opoziční politici a Bžanijovi príbuzní tvrdia, že mohol byť otrávený.