Počas jeho éry sa Omán zmenil na krajinu, ktorej sa začalo veľmi dariť, čo bolo v ostrom protiklade s tým, ako štát riadil Tajmúr. V podstate to vtedy vyzeralo ako v stredoveku.
Tajmúr, ktorý mal povahu samotára, začal od roku 1966 trpieť paranojou po neúspešnom pokuse zavraždiť ho. Medzi stenami svojho paláca prichádzal stále na nové nezmyselné nápady, ktoré sťažovali život obyčajným ľuďom. „Zakázal fajčiť na verejnosti, hrať futbal, nosiť slnečné okuliare, rozprávať sa na ulici medzi sebou viac ako 15 minút," napísal vo svojej knihe britský historik Mark Curtis. „Tajmúr bol ultrakonzervatívny vládca, ktorý zaviedol aj zákaz počúvať rádio. Rozhodoval o tom, kto sa môže zosobášiť a kto môže odcestovať do zahraničia," dodala o jeho manieroch stanica BBC.
Tajmúrov syn Kábus vyštudoval na najlepšej vojenskej akadémii v Británii. Keď sa po niekoľkých rokoch vrátil do vlasti, čakalo ho zlé prekvapenie. Paranoidný otec mu pripravil v paláci domáce väzenie. Dlhé mesiace dokonca so synom neprehovoril ani slovo. Posielal za ním iba občas svojich poradcov a umožnil mu, aby sporadicky prijal na návšteve známych.
Sklamaný Kábus bin Saíd sa nakoniec rozhodol nebyť nečinný a zosnoval nekrvavý prevrat. Otec po puči odletel do Anglicka, kde dožil; zomrel vo veku 62 rokov v októbri 1972 v Londýne. Pochovali ho v Anglicku, ale neskôr exhumovali, aby mal posledné miesto odpočinku na cintoríne ománskom hlavnom meste Muskate.
Po prevrate čakali na Kábusa bin Saída veľmi náročné úlohy. Omán bol zaostalý. Prvé náleziská ropy, ktoré v krajine objavili v roku 1964, Saíd bin Tajmúr nedokázal využiť na zlepšenie životných podmienok obyvateľov. „Počas jeho vládnutia sa sultanát skôr podobal na stredoveký štát. Otroctvo bolo legálne. Omán mal vtedy len 10 kilometrov vybudovaných ciest," upozornila agentúra AP.
Kábus bin Saíd po puči sľuboval občanom, že ich určite čaká oveľa lepší život: „Včera bol Omán v tme, ale zajtra ho čaká nový úsvit." Plány mu potom vychádzali. Dal stavať školy aj s internátmi, ktorých počet sa dovtedy dal spočítať na prstoch jednej ruky. Začali sa budovať cesty a nemocnice. Umožnili to petrodoláre z predaja nielen ropy, ale neskôr aj plynu. Kábus bin Saíd pomohol aj rozvoju kultúry a umenia. Veľký obdivovateľ klasickej hudby dal postaviť budovu opery, vôbec prvú v krajinách Perzského zálivu. Honosná stavba slúži poslucháčom od októbra 2011.
Životná úroveň sa počas jeho éry výrazne zlepšila, ale na druhej strane vedel rozhadzovať obrovské peniaze len pre seba. Kúpil si jachtu za 600 miliónov dolárov. Je jedna z najdrahších a najluxusnejších na celom svete. Má dĺžku 155 metrov, poskytuje ubytovanie pre 65 hostí, 70 kabín je dispozícii dovedna 140 členom posádky.
Zosnulý sultán nezanechal priameho nástupcu, pretože bol bezdetný. O novom lídrovi rozhodovali členovia rodiny. Za nového sultána si vybrali doterajšieho ministra kultúry Hajsáma bin Tárika Saída, Kábusovho bratranca.