Lietadlo zostrelilo pár hluchých sekúnd

Hnev mnohých Iráncov na USA po americkom zabití ich obľúbeného veliteľa sa obrátil proti domácemu režimu. V Teheráne aj v ďalších mestách vypukli demonštrácie po priznaní, že ukrajinské civilné lietadlo zostrelila iránska raketa. „Klamú, že naším nepriateľom je Amerika. Náš nepriateľ je práve tu!“ skandoval dav pred teheránskou univerzitou. Študovalo na nej viacero tých, čo v zničenom boeingu zahynuli. Mnohé obete boli Iránci, prípadne ľudia s dvojitým občianstvom.

12.01.2020 08:56 , aktualizované: 19:25
teherán, obete, sviečky Foto:
Zapaľovanie sviečok pred univerzitou v Teheráne. Medzi obeťami v zostrelenom lietadle bolo viacero jej študentov.
debata (239)

Irán najprv dôrazne popieral vážne podozrenie západných tajných služieb, že stroj so 176 osobami na palube v stredu ráno zlikvidovala jeho protivzdušná obrana. Až v sobotu sa nakoniec priznal. „Hlboko ľutujeme veľké nešťastie a neospravedlniteľnú chybu,“ napísal na twitteri prezident Hasan Rúhání s tým, že došlo k omylu zo strany príslušníka protivzdušnej obrany. Prisľúbil, že vinníkov postavia pred súd.

Lietadlo si zmýlil s nepriateľskou strelou

Podrobne o okolnostiach tragédie informoval v televíznom vysielaní veliteľ vojenského letectva Amír Alí Hádžízádeh. „Naše gardy omylom považovali ukrajinské lietadlo za nepriateľskú strelu s plochou dráhou letu,“ citovali ho svetové agentúry. Odhaduje sa, že raketu proti boeingu vystrelili zo vzdialenosti približne 6,5 kilometra. Boeing sa v tej chvíli nachádzal vo výške okolo 2500 metrov.

Generál pokračoval, že o odpálení rakety typu zem-vzduch rozhodol iba jeden človek. Bol ním službukonajúci dôstojník protivzdušnej obrany. „Mal iba desať sekúnd, aby prijal rozhodnutie. V tom čase mal prerušený styk s velením,“ objasnil Hádžízádeh.

Irán tvrdí, že vojak, ktorý obsluhoval raketové zariadenie protivzdušnej obrany, vyhodnotil situáciu tak, že na radaroch zachytený objekt mohol ohroziť významný vojenský objekt. Ukrajina však prízvukuje, že pilot sa stopercentne držal predpísanej trasy. Iránska raketa zasiahla boeing len dve minúty od chvíle, ako vzlietol z letiska v Teheráne.

Hádžízádeh ešte povedal, že gardy žiadali o dočasné uzatvorenie iránskeho vzdušného priestoru, ale nepochodili. Dôvod odmietnutia zo strany zodpovedných úradov zatiaľ nie je známy. Žiadosť súvisela s tým, že sa po zabití veliteľa Kásema Solejmáního Irán rozhodol revanšovať Američanom odpálením rakiet proti ich základniam na irackom území, pričom sa obával následnej odplaty.

Naše gardy omylom považovali ukrajinské lietadlo za nepriateľskú strelu s plochou dráhou letu.
Amír Alí Hádžízádeh, veliteľ iránskeho vojenského letectva

Irán nemal na výber, jedine priznať sa

Podľa slov Hádžízádeha gardy oboznámili politické vedenie štátu o zostrelení lietadla už v stredu, čiže v deň tragédie. Naznačil, že pravda nevyšla hneď na povrch, pretože prebiehalo vyšetrovanie príčin zlyhania ľudského faktora.

Zostáva však záhadou, že keď politickí lídri už od stredy vedeli o skutočnom dôvode obrovského nešťastia, prečo ešte niekoľko ďalších desiatok hodín potom dôrazne vyhlasovali, že boeing sa zrútil v dôsledku poruchy. V tieni podozrenia zostane to, či mali záujem zatajiť pravdu, alebo nejakým spôsobom odstrániť dôkazy.

O tomto variante sa dá špekulovať, lebo Iránsky úrad civilného letectva najprv tvrdil, že boeingu zlyhala technika. Po tragédii informoval, že začal horieť jeden motor, pilot sa následne neúspešne pokúsil o núdzové pristátie, ale lietadlo spadlo a hneď na zemi vybuchlo. Kyjev vyslal signál, že Teherán nemal na výber, jedine priznať sa. Upozornil na to popredný predstaviteľ ukrajinských vyšetrovateľov Oleksij Danilov. Reportérovi stanice BBC ukázal fotografie, na ktorých sú zvyšky iránskej rakety. „Zasiahla kabínu pilota, spolu s kolegom boli obaja okamžite mŕtvi,“ povedal Danilov. Snímky urobili ukrajinskí vyšetrovatelia na mieste pádu lietadla.

Danilov dodal, že Ukrajinci zistili skutočnú príčinu nešťastia skôr, ako o nej Iránci verejne informovali. Poznamenal, že Kyjev nechcel urýchlene pripísať vinu Teheránu, lebo sa obával, že by jeho vyšetrovateľom mohol znemožniť pokračovať v práci, prípadne ich vyhostiť. Televízia CNN s odvolaním na nemenované zdroje uviedla, že americká rozviedka sa nazdáva, že Irán vystrelil proti boeingu dve rakety. Či ho zasiahli obe, nekonkretizovala, jedna z nich však určite, čo viedlo k smrti všetkých 176 osôb na palube stroja, ktorý smeroval z Teheránu do Kyjeva.

Vyplatenie odškodného príbuzným obetí

  • Pozostalí dostanú finančnú kompenzáciu pravdepodobne z troch strán. Od svojho štátu, od ukrajinskej leteckej spoločnosti, ktorej boeing patril, a od krajiny, ktorá stroj zostrelila.
  • Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil za každú ukrajinskú obeť v prepočte 7500 eur. Aerolinky UIA vyplatia odškodné, ktorého výšku zatiaľ neuviedli. Očakáva sa, že peňažné kompenzácie poskytne aj Irán.
  • Americká firma Boeing napríklad po dvoch nedávnych smrteľných haváriách svojich dvoch lietadiel typu 737 Max vyplatila v prepočte 140-tisíc eur za každého mŕtveho. Spoločnosť UIA sa musí pripraviť na to, že pozostalí sa možno neuspokoja s ponúknutou výškou odškodného. Mohli by ju zažalovať na súde, ak ich právnici získajú kvalitné argumenty, že boeing nemal odletieť z teheránskeho letiska v čase eskalácie americko-iránskeho konfliktu.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 239 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Irán #Donald Trump #pád ukrajinského lietadla v Iráne