Irán sa revanšoval za smrť svojho generála Kásema Solejmáního útokmi na vojenské ciele USA v Iraku, pričom rakety nikoho nezabili. Šéf Bieleho domu Donald Trump reagoval iba tým, že oznámil sprísnenie protiiránskych sankcií. Je namieste byť optimistom, že sa už situácia dramaticky nezhorší?
Nazdávam sa, že sa nedalo predpokladať, že by konflikt mal potenciál eskalovať. Irán nebude ostro konfrontovať Spojené štáty, nemá na to a na druhej strane si myslím, že ani USA nemajú záujem v konečnom dôsledku na vyhrotení do veľkého medzištátneho konfliktu, ktorý by už mal prvky regulárnej vojny. Nemožno však tvrdiť, že všetko sa úplne skončilo, nedá sa povedať, že môžeme byť optimisti.
Prečo?
Je pravdepodobné, že iránska odveta v podobe odpálených rakiet na základne USA na irackom území nebola definitívna. Môže pokračovať iným spôsobom, menej viditeľným. Zároveň tak, že Teheránu sa nebude dať jednoznačne dokázať, že za tým stojí. Iránske revolučné gardy len tak nezabudnú na likvidáciu svojho veliteľa Solejmáního.
Mohlo by ísť napríklad o kybernetické útoky?
Vidím to inak. Oprávnená obava môže spočívať v páchaní teroristických útokov v zastúpení rôznych militantných skupín, ktoré sú spriaznené s iránskymi gardami. Útoky, v prípade ktorých by sa ťažko mohla pripísať vina Teheránu, že v tom má nepochybne prsty. Nebolo by to pritom nič nové, lebo Solejmáního gardy podobne operovali v minulosti viackrát v zahraničí a on naozaj mal na rukách krv.
Trump môže kalkulovať s tým, že získa body u nacionalisticky orientovaných voličov.Rastislav Káčer
USA tvrdia, že zabitím Solejmáního neporušili medzinárodné právo. Rovnako hovorí Irán o svojej raketovej odvete proti americkým základniam v Iraku. Kde je pravda?
Medzinárodné právo je v tomto veľmi flexibilné a tiež vágne. V posledných rokoch sme sa stali svedkami viacerých podobných operácií vo svete. A, mimochodom, Irán porušil medzinárodné právo opakovane na ciele v Saudskej Arábii a aj angažovanosťou svojich gárd od Afganistanu, cez Sýriu až po Jemen. Dokonca si trúfam povedať, že činnosť je viac deštrukčná v porovnaní s tým, čo urobili Američania, keď odstránili Solejmáního.
Jeho smrť však zjavne viedla k najväčšiemu vyhroteniu vzťahov medzi obidvoma krajinami od roku 1979, keď Iránci prenikli na pôdu veľvyslanectva USA v Teheráne a Američanov vzali ako rukojemníkov.
Možno vyslovím kacírsku myšlienku, ale myslím si, že keby sa Trump tak ostentatívne neprihlásil k útoku na Solejmáního, nedošlo by k obrovskej publicite tejto udalosti, aj keď iránska odplata by vyzerala podobne. Trump to však na twitteri urobil, z operácie vytvoril reality šou. Je smutne známy tým, že bulvarizuje politiku.
Ešte sa vráťme k medzinárodnému právu. Teherán vyhlásil, že uskutočnil primeranú legitímnu odplatu, ale jedným z faktov je, že hrubo narušil suverenitu susediaceho Iraku.
V prípade, že USA porušili medzinárodné právo, tak potom ho Irán porušil ešte horšie. Nebola to legitímna odveta. Je krajne pochybné hovoriť o adekvátnom legitímnom revanši, keď bol namierený proti americkým základniam, ktoré s útokom na Solejmáního nemali nič spoločné. Nehovoriac aj o tom, že iránske rakety prenikli do priestoru zvrchovaného Iraku.
Trump bude na jeseň tohto roku obhajovať funkciu prezidenta. Ako môže zabitie Solejmáního zapôsobiť na voličov?
Neprekvapilo ma, že USA sa rozhodli odstrániť ho, ale prekvapila ma bulvarizácia, o ktorej som sa už zmienil. Trump, ktorý robieva z politiky reality šou, ju zároveň vulgarizuje. Usudzujem, že spôsob, akým sa prihlásil k likvidácii iránskeho veliteľa, považuje za súčasť predvolebnej kampane. Môže kalkulovať s tým, že získa body u nacionalisticky orientovaných voličov, lebo sa ukáže ako tvrdý líder, ktorý obhajuje záujmy USA. Ako James Bond – odhodlaný ochranca.