Pripomenul, že v ťažkých rokoch niektoré krajiny prijímajú rozhodnutia, aby prezident zostal vo funkcii hlavy štátu dlhšie.„V týchto ťažkých rokoch je veľmi dôležitá stabilita vedenia (krajiny), (jeho) rozhodnosť a konzistentnosť,“ zdôraznil Peskov.
Podľa jeho slov práve preto poslankyňa ruskej Štátnej dumy Valentina Tereškovová predložila poslancom návrh zmeny v ústave, aby sa Putinovi jeho prezidentské mandáty „vynulovali“. Putin s tým súhlasil za predpokladu, že návrh odobrí aj ústavný súd.
Ak sa tak stane, v praxi by to znamenalo, že po schválení revidovanej ústavy by sa Putin po skončení súčasného prezidentského mandátu mohol v roku 2024 opäť uchádzať o znovuzvolenie a teoreticky zostať vo funkcii hlavy štátu ešte dve šesťročné funkčné obdobia – do roku 2036.
Peskov pripomenul, že v ústave zostane klauzula o obmedzení počtu prezidentských funkčných období (na dve), a dodal, že „výnimka (o vynulovaní mandátov) pre úradujúceho prezidenta je iba jednorazová“.
Návrh zákona o zmenách v ústave sa teraz prerokúva poslancami regionálnych zhromaždení. Výsledky ich hlasovania a pripomienky by mali byť zosumarizované a známe 14. marca. Návrh zákona bude platný, ak ho odobria dve tretiny regionálnych parlamentov. Okrem toho sa k nemu vyjadria aj samotní občania, a to v ľudovom hlasovaní naplánovanom na 22. apríla.
Valentina Tereškovová, predkladateľka návrhu o vynulovaní Putinových mandátov, sa medzičasom stala terčom kritiky zo strany komunistov i opozície a ľudskoprávnych aktivistov. Tereškovová o nich vo štvrtok podľa spravodajského servera Novaja gazeta povedala, že „ide o ľudí, ktorí nemilujú Rusko“.