Profesor z Talianska: Už viem, ako vyzerá obliehanie

„Ak je Taliansko aspoň do istej miery indikátorom toho, čo sa môže stať v iných krajinách, tak sme vo veľmi problematickej situácii. A to žijem v Bologni. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nemocnice v tejto oblasti patria k najlepším na svete,“ povedal v súvislosti so šírením koronavírusu pre Pravdu v telefonickom rozhovore Erik Jones, profesor európskych štúdií a medzinárodnej politickej ekonómie na Univerzite Johnsa Hopkinsa. V Taliansku už zabila choroba COVID–19 viac ako 1 809 ľudí.

, 16.03.2020 10:20
Miláno, Taliansko, koronavírus Foto: ,
Dezinfekčné opatrenia proti šíreniu koronavírusu v Miláne.
14

Ste vy a vaši blízki v poriadku?

Sme, držíme sa.

Z Talianska prichádzajú hrozné správy.

Povedali ste to presne. Je to hrozné. Je pravdepodobné, že to tak bude aj naďalej. Nemám pocit, že by sa to malo rýchlo skončiť. Obávam sa, že nikto netuší, kedy by sa mohla situácia zmeniť. V tomto zmysle je to veľmi čudný zážitok.

Erik Jones
Erik Jones Erik Jones

Čo robíte celé dni?

Je to veľmi dobrá otázka. Sme tu zavretí už rok. Hovorím to preto, že áno, je to týždeň, ale akoby to už bol rok. Bol som v USA. Mal som šťastie, že som sa dostal do jedného z posledných lietadiel, čo ešte odleteli do Talianska. Veľmi rýchlo som sa musel prispôsobiť situácii. Jeden deň som bol na bežnej pracovnej ceste a zrazu som bol súčasťou chaosu, v ktorom sme sa ocitli. Ráno sa zobudíte a uvedomíte si, že nikam nejdete. Čo nemusí znieť zle, ale pre mňa je to veľmi divné. Trávite čas s manželkou a deťmi. Idete vyvenčiť psa, ale zisťujete, či je to povolené. Nakúpite potraviny. A to sú veci, ktoré môžete robiť. Zrazu sedíte pri stole a rozmýšľate, čo by sa dalo ešte spraviť. Tak pozeráte do počítača, kontrolujete maily. No veľmi rýchlo máte pocit, že vás to všetko mimoriadne obmedzuje. Rozmýšľal som o ľuďoch z Bosny, odkiaľ je moja manželka. Ako oni prežívali obliehanie. Samozrejme, chápem, že to bolo iné. Okolo nich bola vojna, násilie, nič také príšerné sa v Taliansku nedeje. Ale mám pocit, že niečo nás spája.

Ako dlho môžete zostať vonku?

Čo robíme, nie je v len v náš prospech. Robíme to pre všetkých. Môžete si povedať, že budete riskovať. Ale tým neohrozíte len seba, ale aj svoju rodinu a všetkých ostatných. Keď som vonku, stáva sa, že stretnem ľudí, ktorí ma okamžite posielajú domov. Nečakal som to. Iní ľudia vás nútia, aby ste sa cítili nepríjemne, keď majú pocit, že porušujete pravidlá. Snažím sa naozaj robiť vonku len to najnevyhnutnejšie. Idem von so psom a nakúpim potraviny. Zdravím ľudí, ktorých stretnem, ale keď vidím, že sa blížia, prejdem na druhú stranu ulice.

Do akej miery sledujete správy?

Pravidelne. Večer pozeráme hlavné správy, ráno čítame noviny. Ani to veľmi inak nejde. Veď sa zrazu zdá, že sme súčasťou udalostí, ktoré menia svet. Preto sa človek snaží na to sústrediť. Na druhej strane, asi som súčasťou udalostí, ktoré menia svet, ale nemôžem ich ovplyvniť. Preto si od toho treba zachovať aj istý odstup. No sledoval som tlačovú konferenciu Donalda Trumpa a bolo to utrpenie.

Prečo?

V Trumpovom podaní sme sa stali súčasťou marketingu pre veľké spoločnosti, ktoré zarábajú obrovské peniaze. Americký prezident nedáva naozajstné odpovede na otázky, ktoré dostáva. Je to mimoriadne znepokojujúce. Je to neuveriteľne zlé. A potom sa pýtate, prečo Trump takto koná. Prečo situáciu iba zhoršuje.

Keď sme hovorili o tom, čo robíte, máte na vašej univerzite on-line kurzy pre študentov?

Univerzity po celom svete prechádzajú na tento typ výučby. Je to veľmi dôležité. Ale on-line kurzy nie sú nič nové. Keď som si ich v minulosti pripravoval, tak som vždy rozmýšľal nad tým, ako to spraviť interaktívne. Ale teraz sme na on-line kurzy prešli tak rýchlo, že len sedíme pred obrazovkami a odovzdávame informácie. Nemali sme prípravu, aby sme ich mohli robiť poriadne. Takže dávame študentom iný produkt, ako sme zamýšľali.

V Taliansku zomiera na COVID-19 pomerne veľa ľudí. Viem, že nie ste lekár, ale s akými vysvetleniami ste sa v súvislosti s tým stretli?

Je tu niekoľko faktorov, o ktorých sa hovorí, že by situáciu mohli vysvetľovať. Nie som na to expert. Ale dosť som o tom čítal, tak môžem zopakovať niektoré vysvetlenia, ktoré sa zdajú byť najpresvedčivejšie. V prvom rade má Taliansko staré obyvateľstvo. Vekový medián je 43 rokov (niektoré štatistiky udávajú vekový medián až na úrovni 47,4 pozn. red.). Znamená to, že v Taliansku žije veľmi veľa ľudí, ktorí patria v súvislosti s COVID-19 do najohrozenejších kategórií. Po druhé sa dá povedať, že režim testovania ľudí na koronavírus je dosť rozsiahly. Je to napríklad veľký rozdiel oproti tomu, čo sme doteraz videli v USA. V Taliansku sa k testom väčšinou dostanete relatívne jednoducho. Výsledkom rozsiahleho testovania, samozrejme, je, že čím viac ľudí preveríte, tým viac prípadov máte. Žijem v Bologni, v regióne Emilia-Romagna. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že nemocnice v tejto oblasti patria k najlepším na svete. Zdravotnícka starostlivosť je tu na vysokej úrovni. Nemožno v tomto prípade hovoriť o nejakých závažných nedostatkoch. V týchto najlepších nemocniciach na svete dokázali rýchlo diagnostikovať, čo sa deje. Ale ak je Taliansko aspoň do istej miery indikátorom toho, čo sa môže stať v iných krajinách, tak sme vo veľmi problematickej situácii.

Samozrejme, nie o každej krajine môžeme povedať, že jej nemocnice patria k najlepším na svete. Ako však túto situácii zvládajú Taliani? Ako na ňu reagujú?

Ľudia, s ktorými som v kontakte, sa to snažia zvládnuť. A myslím, že sa im to celkom darí. Nezabúdajme však, že sme stále asi len na začiatku tejto katastrofy. Je veľmi ťažké povedať, ako dlho Talianom vydrží disciplína, ktorá teraz prevláda. Ale bez nej systém, ktorý štát nastavil, nebude fungovať. V tejto chvíli je jednota Talianov skutočne obdivuhodná a tvrdo na nej pracujú. Každý deň o šiestej ľudia na balkónov spievajú a hrajú. Na poludnie zvonia zvony a Taliani sa k nim pridávajú z domov. Vytvára to dojem, že sme v tom všetci spolu. Ale, ako som už naznačil, stále sme v tejto situácii len pomerne krátky čas. Je príjemné byť nadšený z toho, ako sa ľudia teraz správajú. Ale nie som si istý, či táto vlna solidarity vydrží, alebo postupne zmizne. Som presvedčený, že minimálne istý čas zotrvá. Žijem v Taliansku dvadsať rokov. Ľudia, ktorých tu poznám, sú úžasní. No teraz je všetko inak. Je to obrovská, obrovská, obrovská zmena.

Je naozaj povzbudzujúce vidieť, že ľudia spievajú na balkónoch, ale, ako naznačujete, je naozaj otázne, ako dlho im to vydrží.

Veľmi dúfam, že sa mýlim. Nanešťastie si viem ľahko predstaviť, že sa situácia zhorší. Len skutočne verím, že sa mýlim.

Ako si štát vynucuje dodržiavanie opatrení? Je v uliciach viac príslušníkov bezpečnostných zložiek?

V tejto chvíli nie sú masovo nasadené bezpečnostné zložky. Situácia s koronavírusom by mohla ohroziť aj ich príslušníkov, a to by bol problém. Ešte sa môže stať, že poriadkové sily budeme potrebovať. Nespomenuli sme vzbury o väzniciach, ku ktorým došlo. Poviem to takto. V niektorých častiach krajiny je situácia oveľa zložitejšia. Ja žijem v príjemnom, historickom univerzitnom mestečku. Deje sa to, že bezpečnostné zložky sa snažia riešiť situácie, ak sa niekde vyskytne príliš veľa ľudí. To je dobre, tak to má byť. Nie je to však tak, že by si neustále aktívne vynucovali dodržiavanie opatrení. Musím však povedať, že z nejakého nepochopiteľného dôvodu sa v piatok 30 našich študentov rozhodlo, že usporiadajú narodeninovú oslavu. Porušili pravidlá, bolo to nebezpečné pre ľudí. Bude ich to stáť veľa.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
14 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #koronavírus