Kabinet Viktora Orbána v pondelok dostal od zákonodarcov časovo neobmedzené mimoriadne právomoci. Vďaka nim bude vládnuť pomocou dekrétov, pričom má právo pozastaviť platnosť niektorých zákonov. Môže samostatne prijímať zásadné rozhodnutia bez potreby zvolávať parlament, ktorý by ich za normálnych okolností musel schvaľovať. Núdzový stav, počas ktorého sa nesmú konať voľby ani referendá, potrvá dovtedy, kým samotná vláda nerozhodne o jeho ukončení.
Bez hraničného termínu
Práve neohraničená dĺžka trvania núdzového stavu je dôvod, prečo opozičné strany odmietli zákon o jeho zavedení podporiť. „Časovo neobmedzené splnomocnenie vláde nemôžeme poskytnúť,“ vyhlásil včera predseda socialistickej strany Bertalan Tóth. „Nežiadame nič iné, len aby bol istý hraničný termín. Predložili sme doplňujúci návrh, na základe ktorého si to môžete rozmyslieť a prosím vás, aby ste si to rozmysleli,“ obrátil sa podľa portálu Index.hu Tóth na poslancov vládneho Fideszu.
Podobne ako Tóth aj expremiér Ferenc Gyurcsány, líder Demokratickej koalície, opozičnej strany s najsilnejšou podporou, pripustil, že s väčšinou vládnych opatrení týkajúcich sa boja proti šíreniu nákazy možno súhlasiť. Nespochybňoval ani to, že v takejto situácii vláda potrebuje mať rozviazané ruky, aby mohla pružne reagovať na vývoj situácie. Pripomenul však, že krízový stav vyhlásený pred štyrmi rokmi v súvislosti s vtedajšou migračnou vlnou vláda nezávisle od aktuálneho stavu a zákonných podmienok udržiava stále v platnosti. Preto sa podľa Gyurcsánya nemožno čudovať, že opozícia Orbánovmu kabinetu nedôveruje a oprávnene sa obáva, že núdzový stav po skončení epidémie nezruší.
Tri mesiace nestačia
Spor o to, či je nevyhnutné ponechať rozhodnutie o dĺžke trvania núdzového stavu v rukách vlády, už pred týždňom poznačil rozpravu o návrhu zákona. Fidesz sa ho vtedy pokúšal presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, na čo by potreboval súhlas štvorpätinovej väčšiny poslancov. Opozícia ale svoju podporu podmienila trojmesačnou platnosťou mimoriadneho režimu, s tým, že rozhodnutie o jeho prípadnom predĺžení by sa koncom júna vrátilo do parlamentu.
Vládna strana to odmietla s argumentom, že vývoj pandémie je nepredvídateľný. „Kto dnes dokáže povedať, či o 90 dní tento parlament bude schopný zasadnúť?“ citovala šéfa poslaneckého klubu Fideszu Mátého Kocsisa agentúra MTI. „Isté je iba jedno, že o 90 dní budeme my všetci v oveľa horšom stave,“ doplnil ho premiér Orbán.
Na pripomienku z opozičných radov, či Maďarsko nemôže nasledovať príklad Európskeho parlamentu, Rumunska a najnovšie Poľska, a ako poistku proti tomu, aby epidémia neznefunkčnila parlament, zaviesť možnosť rozpravy a uznášania sa elektronicky, takpovediac z "home officu“, zmysluplná odpoveď neprišla.
Až 137 "odvážnych“
Fidesz, ktorý má v parlamente ústavnú väčšinu, už na druhý pokus na zavedenie núdzového stavu hlasy opozičných poslancov nepotreboval. „Vyriešime to aj bez vás,“ odkázal im Orbán. „Ja potrebujem 133 odvážnych ľudí, 133 najodvážnejších ľudí krajiny,“ povzbudil vládnych zákonodarcov, aby sa nedali odradiť a vykonali pre krajinu potrebné kroky. "Bianko šek“ Orbánovi, ako nový zákon označuje opozícia, napokon v pondelok podpísalo až 137 zákonodarcov. K Orbánovým poslancom sa totiž pripojili aj ultrapravicoví odštiepenci z opozičného Jobbiku. Zákon po podpise prezidentom môže nadobudnúť platnosť už v utorok.
Maďarská vláda núdzový stav zaviedla už 11. marca. Ten ale minulú stredu vypršal, lebo podľa ústavy ho následne musí predĺžiť parlament. Orbánov kabinet vyvíjal silný tlak na opozíciu, aby podporila zrýchlené legislatívne konanie, bez ktorého vraj nebude môcť prijímať účinné opatrenia proti šíreniu nákazy. Podľa opozície to však nebola pravda, čo najlepšie dokumentuje séria nových nariadení prijatých koncom minulého týždňa. Na ich presadenie vláda použila zopár právnych kľučiek vrátane právomocí úradu hlavného hygienika.
Takmer vojnový stav
Od uplynulej soboty napríklad v Maďarsku platí čiastočný zákaz vychádzania. V rámci neho občania až do Veľkej noci môžu opustiť svoje domovy iba na cestu do práce, prípadne na zabezpečenie svojich základných potrieb. Novinkou je aj to, že odvčera dostali nemocnice vojenských veliteľov. Orbán, ktorý núdzový stav označuje za "niečo medzi demokraciou a vojnovým stavom“, vyslal vojakov do zdravotníckych zariadení, aby tam dohliadali na dodržiavanie epidemiologických opatrení, zabezpečovali hospodárenie so zdravotníckym materiálom a starali sa o personálne obsadenie nemocníc. Vojakov už predtým vláda nasadila aj do približne 140 kľúčových firiem, ako sú elektrárne či potravinové reťazce.