K avizovanému miliónu vo štvrtok na poludnie chýbalo už len 50-tisíc pozitívnych testov. Bilancia potvrdených obetí na životoch sa k ohlásenej tragickej hranici priblížila na menej ako dvetisíc. Znamená to, že najneskôr v piatok sa predpoveď WHO neodvratne naplní. Európa, ktorá je najviac zasiahnutým svetadielom, mala už vo štvrtok viac ako pol milióna potvrdených prípadov nákazy koronavírusom.
Celosvetovo najviac nakazených – vyše 215-tisíc do štvrtka evidovali Spojené štáty, kde podľa portálu Worldometers.info ochoreniu COVID-19 podľahlo vyše päťtisíc pacientov. Len v štáte New York pribudlo za 24 hodín takmer 8000 prípadov, celkovo je tam nakazených vyše 83-tisíc, teda viac než v celej Číne.
V Taliansku a Španielsku počet infikovaných prekročil 110-tisíc. Talianov chorobe podľahlo viac ako trinásť tisíc a Španielov vyše desať tisíc.
Taliansko stále dominuje celosvetovým tabuľkám v počte obetí. Mesiac a pol po diagnózovaní prvého pacienta tam ale podľa expertov už nákaza koronavírusu kulminuje, hoci na jasný zostupný trend v počtu nakazených si Taliani ešte budú musieť počkať.
Nie štít, ale plošina
Ako upozornil Angelo Borrelli, šéf talianskej civilnej ochrany, nejde o vrchol v podobe horského štítu, ale skôr o akúsi náhornú plošinu, ktorej veľkosť, čiže doba trvania, bude záležať na tom, ako sa budú dodržiavať súčasné prísne obmedzenia. Ak by sa teraz uvoľnili, mohlo by to znamenať, že krivka grafov po pomyselnej náhornej plošine začne znova stúpať. „Musíme byť opatrní, zostup sa ešte nezačal,“ zdôraznil Borrelli pre denník Corriere della Sera.
Milión nakazených a päťdesiattisíc mŕtvych sú len len povestnou špičkou ľadovca. Skutočný počet je nepochybne omnoho vyšší, keďže mnohé krajiny testujú len ľudí, ktorí si vyžadujú hospitalizáciu a do bilancie obetí zahŕňajú iba úmrtia v nemocniciach, keď diagnóza preukázala, že pacient trpel na COVID-19.
Plošné testy ukážu cestu
K reálnejším číslam, na základe ktorých by bolo možné vytýčiť najvhodnejšiu stratégiu postupu proti pandémii, by sa dalo dopracovať len plošným testovaním obyvateľstva. Upozorňujú na to mnohé tímy vedcov. V situácii, keď väčšina krajín nemá kapacity na viac, než na pomyselné hasenie požiaru, to zatiaľ znie veľmi odvážne. Zámer otestovať všetkých svojich obyvateľov si zatiaľ mohol dovoliť len miniatúrny štát rozmeru Andorry.
Čo však môžu spraviť aj väčšie krajiny je preskúmať aspoň reprezentatívnu vzorku populácie. Plošné testovanie v Česku presadzuje napríklad námestník ministra zdravotníctva a popredný epidemiológ Roman Prymula. Podľa informácií Českého rozhlasu ho chce uskutočniť čo najskôr, pravdepodobne už na budúci týždeň. "Predpokladám, že štúdiu uskutočníme vo vybranej lokalite, možno v Prahe,“ citoval ho portál Rozhlas.cz.
Plošné testy presadzuje aj tím Pavla Plevku z brnianskej Masarykovej univerzity, podľa ktorého súčasné použitie testov pre diagnostiku pacientov s podozrením na infekciu SARS-CoV-19 neumožňuje určiť celkový počet nakazených a množstvo asymptomatických prenášačov ochorenia COVID-19.
„Bez týchto informácií nie je možné realisticky modelovať rozvoj epidémie a nastaviť karanténu tak, aby boli ochránení občania, ale nedochádzalo k zbytočným ekonomickým škodám,“ poznamenal Plevka pre Českú televíziu.
Podobne uvažujú aj vedci z Univerzity Palackého v Olomouci. „Čo ak sa v skutočnosti už veľká časť populácie s vírusom stretla, bez symptómov či väčších problémov ho porazila, vytvorila si účinné protilátky a teraz je imúnna?“ napísali olomouckí experti. Pripomenuli tiež, že pozitívne testovaní tvoria len povestnú špičku ľadovce, ktorého zvyšok sa skrýva pod hladinou a nik nevie, aký je veľký a akú má štruktúru. Spoznať podobu celého ľadovca je podľa nich kľúčové. Ak by totiž bolo nakazených hoci len dvakrát viac než otestovaných, znamenalo by to vysokú smrtnosť ochorenia a bola by nutná tvrdá spoločenská izolácia.
„Čo keď je ale skutočne nakazených tridsaťkrát viac než pozitívne testovaných a zvyšok populácie sa s vírusom zatiaľ nestretol? Potom je smrtnosť okolo 0,3 percenta, čo je porovnateľné s chrípkou, kvôli ktorej zákaz vychádzania nevyhlasujeme,“ argumentujú vedci z Univerzity Palackého.