Útok choroby COVID-19 prispel v marci k tomu, že v krajine po 15 mesiacoch politického patu vznikla menšinová vláda pod vedením premiérky Sophie Wilmèsovej. Stala sa prvou ženou v histórii, ktorá vedie belgický kabinet.
Žiadny pokoj zbraní
No podľa spravodajskej stránky Politico Europe pokoj zbraní na politickej scéne dlho nevydržal. Názorové rozdiely medzi Flámami a Valónmi nepreklenula ani pandémia. Je to chromý kôň. Takto označil vládu šéf nacionalistickej Novej flámskej aliancie (N-VA) a starosta Antverp Bart De Wever. Separatistický politik sa sťažuje na bicyklový pruh, ktorý vznikol na jednej z hlavným bruselských tepien Rue de la Loi. Je to vraj problém pre dochádzajúcich Flámov. Ako uviedlo Politico Europe, do Bruselu ich prichádza denne okolo 300-tisíc a väčšina používa auto.
Belgicko je federálna konštitučná monarchia, ktorá sa skladá z troch autonómnych regiónov. Flámska na severe, Valónska na juhu a Bruselu.
„Súhlasím s tým, že súčasná kríza bolestivo ukázala, ako Belgicko nemá dostatočný politický manévrovací priestor na to, aby dokázalo problémy primerane zvládať. Krajina má mimoriadne komplexnú štátnu štruktúru s rôznymi ministrami, ktorí majú podobné právomoci,“ uviedol pre Pravdu expert na politickú komunikáciu Baldwin Van Gorp z Katolíckej univerzity v Leuvene. „Za posledné desaťročia výrazne klesol počet ľudí, ktorí ovládajú obidva štátne jazyky. Týka sa to Flámska a určite je to viditeľné aj v časti Belgicka, ktorá hovorí po francúzsky. Belgičania si prestávajú navzájom rozumieť. V jazykovom, a aj v prenesenom zmysle slova. Je ťažké vládnuť v krajine, v ktorej sa nedá komunikovať a ľudia sa nerozprávajú a nepočúvajú. Na druhej strane treba povedať, že momentálne nemáme ani lídrov, ktorí by boli schopní dostať Belgicko z krízy,“ myslí si Van Gorp.
Flámski nacionalisti tvrdia, že súčasné problémy s pandémiou povedú k ďalšiemu oslabeniu federálnych zväzkov v štáte. „Možno by sme to mali nechať tak, nech sa to stane. Bye, bye Belgicko,“ napísal na sociálnej sieti Twitter Theo Francken z N-VA, ktorá hovorí o vzniku voľnej konfederácie medzi Flámskom a Valónskom.
Nacionalistickí flámski politici ustavične opakujú, že ich časť krajiny, ktorá je bohatšia, dopláca na Valónov. De Wever tvrdí, že ak príde nová vlna pandémie, nechce žiadne plošné obmedzovanie pohybu ľudí. Podľa neho to teraz bolo potrebné, lebo k dispozícii neboli testy a prostriedky, ako sledovať nakazených. N-VA chce rýchlejšie otvárať ekonomiku či školy. Vo Flámsku pracuje v súkromnom sektore viac ľudí ako vo Valónsku, kde sú najsilnejšou stranou socialisti.
„Uvidíme však, či súčasná situácia skutočne prispeje k rozpadu krajiny. Veď kríza tiež jasne ukázala, aká dôležitá je solidarita. Je zlé myslieť len na seba. Okrem toho, rozchod nie je niečo, čím by sa bežní ľudia veľmi zaoberali. Popularita nacionalistických strán bola založená na téme migrácie, nie na separatizme. Podozrievam N-VA, že sa cielene snaží, aby nevznikla funkčná vláda. Chce, aby voliči cítili frustráciu. Verí, že na tom získa v ďalších voľbách. Ale je tiež možné, že táto kríza pozíciu nacionalistov oslabí,“ reagoval Van Gorp.
Štatistika obetí
Belgicko má podľa expertov veľa obetí koronavírusu preto, lebo má trocha iné štatistiky úmrtí ako ostatné krajiny. Do nich ráta nielen tých ľudí v nemocniciach a v sociálnych domovoch, pri ktorých je jasné, že zomreli na COVID-19, ale aj prípady, kde existuje len podozrenie, že nákaza koronavírusom bola príčinou smrti.
Od pondelka v krajine fungujú takzvané koronové bubliny. Každá domácnosť si môže pozvať na návštevu štyroch ľudí. Systém má umožniť Belgičanom, aby sa mohli aspoň trochu stretávať. Opatrenie však hneď narazilo na kritiku. Ľudia sa sťažujú, že je náročné vybrať si, kto ich môže navštíviť.