Rozdelené USA čelia viacerým krízam

02.06.2020 06:00
America Protests Photo Gallery
Nepokoje v Los Angeles. Autor: ,

Nezákonné zabitie Georgea Floyda nie je prvým v Minneapolise a jeho mestskom dvojčati St. Paul. Pred štyrmi rokmi tu policajt zastrelil Philandoa Castileho, ktorého zastavili za dopravný priestupok. Spoločne so zabitím Floyda je tento tragický incident súčasťou dlhodobého a narastajúceho trendu rasového profilovania a použitia smrtiacej sily zo strany polície, ktorý zasiahol černošskú komunitu v tomto regióne.

Policajná brutalita a rasovo motivované násilie zo strany civilistov sú v USA problémy, ktoré zasahujú celú spoločnosť. V roku 2013 prispeli k vytvoreniu hnutia #BlackLivesMatter (Na černošských životoch záleží). Je to zatiaľ posledné vyjadrenie sociálnopolitickej mobilizácie proti štátom schvaľovanému násiliu páchanému na potomkoch ľudí z Afriky.

Vážna neistota

V posledných mesiacoch museli Američania riešiť šírenie a dosahy pandémie choroby COVID-19, ktorú prezident Donald Trump nazval „čínskym“ vírusom. Ázijčania a Američania ázijského pôvodu sa stali obetným baránkom a na uliciach čelili násiliu. Toto xenofóbne a rasistické správanie sa stupňovalo. Zdá sa, že k tomu prispelo zmýšľanie bielych nacionalistov, ktoré sa odráža aj v prezidentových vyhláseniach a tweetoch.

Naša krajina čelí vážnej neistote týkajúcej sa verejného zdravia a ekonomickej krízy, ktorá má vplyv na to, že ľudia strácajú prácu a príjmy. Stupňuje sa politický boj o to, ako čo najviac obmedziť pandémiu a utrpenie Američanov. Mnohí obyvatelia sú prvý raz v živote odkázaní na potravinové banky, charitu a obmedzené sociálne dávky v nezamestnanosti. V Spojených štátoch sme si zvykli na to, že sme vzdialení katastrofickým problémom, že ich vidíme len v správach zo zahraničia. USA sa však stali epicentrom globálnej zdravotnej krízy. Chorobe COVID-19 už podľahlo v Amerike viac ako 100-tisíc ľudí. Krajina je rozdelená v pohľade na to, či politickí lídri hovoria a robia tie správne veci, aby dostali USA zo súčasných problémov.

V skutočnosti čelíme viacerým prepojeným krízam naraz. Zdravotnej, ktorá sa týka aj systému zdravotnej starostlivosti. Kríze spojenej s ekonomickou spravodlivosťou. A tiež problémom so systematickým, štrukturálnym rasizmom.

Tweety prezidenta Trumpa o nepokojoch v Minneapolise, ako aj v ďalších mestách opakujú rasovo výbušné vyhlásenie: keď sa začne rabovanie, spustí sa streľba. Šéf Bieleho domu nie je autor tejto frázy. Má pôvod vo vyhlásení šéfa miamskej polície Waltera Headleyho, ktoré sa v roku 1967 týkalo mestských nepokojov počas éry bojov za občianske práva. O rok neskôr ju počas prezidentskej kampane zopakoval neslávne známy podporovateľ segregácie George Wallace.

Trump vo svojom tweete o rabovaní a strieľaní hovorí o hrdlorezoch, ktorých činy si zaslúžia nasadenie smrteľnej policajnej sily. Podporuje to stereotypy o čiernych Američanoch a Američankách ako o násilníkoch, ktorí prekračujú zákony a nie je možné ich kontrolovať a ktorí si zaslúžia najhoršie tresty od polície, justície a celého väzenského systému. Táto myšlienka stojí za masovým posielaním ľudí za mreže, čo sa stalo v USA súčasťou fungovania štátu.

Demonštranti blízko Bieleho domu.
Demonštranti blízko Bieleho domu. Autor: SITA/AP, Alex Brandon

V Amerike je vo väzení toľko ľudí, že to medzinárodné ľudskoprávne organizácie pokladajú za vážne porušovanie ľudských práv. Počty černošských väzňov sú vzhľadom na rozloženie obyvateľstva obrovské. Väčšinou ich odsúdili za nenásilné zločiny a v niektorých prípadoch aj za také, ktoré vôbec nespáchali. Rasové predsudky v systéme justície, ktoré sa týkajú toho, ako sa pristupuje k belochom a černochom, ktorí spáchali rovnaké zločiny, sú predmetom intenzívnej politickej debaty.

Antidemokratická rétorika

Nikto z protirasistických aktivistov, ľudskoprávnych advokátov a intelektuálov, ktorí sa vyjadrujú k súčasnému dianiu, neospravedlňuje rabovanie, podpaľačstvo a násilie výtržníkov. Zdôrazňujú však tri veci.

Po prvé, väčšina ľudí v uliciach sú legitímni protestujúci, ktorí sa pohybujú v rámci práv, ktoré im zaručuje americká ústava.

Po druhé, pobúrenie a hnev nad zabitím Georgea Floyda a množiace sa prípady násilia policajtov a bežných občanov, ktoré zasahujú nevinných a neozbrojených černošských mužov a ženy, ktorí tiež patria medzi najzraniteľnejších z hľadiska ekonomickej neistoty, zničeného životného prostredia a zdravotných rozdielov, vrátane úmrtí na COVID-19, dosiahli vrchol intenzity.

Po tretie, niektoré dôkazy naznačujú, že hlavnými podporovateľmi nezákonných činov sú štvaví agitátori, ktorí priamo nepatria k protestujúcim.

Podľa mediálnych správ boli medzi zatknutými demonštrantami vo viacerých prípadoch ľudia, ktorí nie sú priamo z miest, kde sa protesty konajú. Minister spravodlivosti William Barr a prezident Trump hovoria o skupine ANTIFA, čo je sieť ľavicových antifašistických aktivistov. No komentátor CNN Van Jones upriamil pozornosť na toxický mix páchateľov, medzi ktorými sú bieli nacionalistickí extrémisti, anarchisti a miestni zločinci, ktorí sú asi zodpovední za davové násilie.

Títo ľudia si prisvojili demonštrácie. Odvracajú pozornosť verejnosti od dôležitých vecí, ktorým sa treba venovať, ako je policajná reforma. Nezastupujú názory komunitných aktivistov ľudskoprávnych advokátov. Miestni ľudia chcú verejný priestor využiť, aby mohli žialiť a smútiť nad nezákonnou smrťou Georgea Floyda a podobnými ďalšími úmrtiami, ktoré sa udiali v rôznych častiach krajiny.

No vyhlásenia, keď sa začne rabovanie, spustí sa streľba, sú súčasťou rasistickej antidemokratickej rétoriky, ktorá je zameraná na potlačenie prejavov nesúhlasu na uliciach a v médiách. Trump prejavil želanie, že by bolo dobré zavrieť sociálne médiá za ich údajné predsudky proti konzervatívnym názorom, keď Twitter uviedol, že jeho vyjadrenie o rabovaní a strieľaní glorifikuje násilie.

Prezidentova vláda vytvorila problematický model správania, keď spochybňuje medicínsku vedu a sociálnu kritiku a liberálny žurnalizmus označuje za falošné. Súčasnú politickú klímu v USA charakterizuje nestabilná polarizácia, zastieranie toho, čo je pravda, a kriminalizovanie odporcov a kritikov. Bráni to riešeniu problémov a procesu obnovy, ktorý by sme potrebovali v čase prekrývajúcich sa kríz.

Faye V. Harrisonová

Profesorka afroamerických štúdií a antropológie na Illinoiskej univerzite.

Autorka viacerých kníh vrátane knihy Odpor proti rasizmu a xenofóbii.

V rokoch 2013 až 2018 bola zvolenou predsedníčkou Medzinárodnej únie antropologických a etnografických vied, čo je najväčšie svetové združenie antropológov a etnológov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#policajné násilie #George Floyd #Donald Trump #americká spoločnosť #americká politika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku