„Nikdy sme nič také nevideli,“ uviedol Max Kapustin z Chicagskej univerzity. „Ani neviem, ako to zasadiť do kontextu. Vymyká sa to všetkému, čo sme doteraz zaznamenali,“ poznamenal.
Násilnosti sa udiali v čase celoamerických demonštrácií proti policajnému násiliu a rasovej nerovnosti. Aj v Chicagu, ktoré má 2,7 milióna obyvateľov, podobne ako v iných mestách protesty prerástli do výtržností a rabovania. Kapustin sa preto domnieva, že počet vrážd sa mohol zvýšiť kvôli tomu, že chicagská polícia sa sústredila na zvládanie demonštrácií, preto nemala dostatok personálu k bežnej hliadkovej činnosti. „Keď chicagská polícia obráti pozornosť inam, vznikne náhle vákuum, takže potom vidíme takéto obrázky masakrov,“ dodal.
Nedeľa 31. mája výrazne prekonala doposiaľ najkrvavejší deň v štatistikách kriminality mesta, ktorým bol 4. august 1991. V tento deň bolo v Chicagu zavraždených 13 ľudí. Násilný bol aj celý víkend od piatku 29. mája do nedele 31. mája. Počas týchto troch dní v meste postrelil 85 ľudí a zabili 24 ľudí, prevažne černochov, uviedla BBC.
Chicago patrí v Spojených štátoch k mestám s najväčšou kriminalitou, čo pravidelne kritizuje prezident Donald Trump. Ten v minulosti radnici pohrozil, že ak bezpečnosť v uliciach zabezpečiť nedokáže, urobí to federálna vláda.
Aj napriek vysokej miere vrážd v meste sa ich počet dlhodobo znižuje. Ešte v 90. rokoch bolo bežné, že ročne tu bolo zavraždených aj vyše 900 ľudí. V roku 2018 Chicago zaznamenalo 561 vrážd, čo bolo viac ako New York s Los Angeles dohromady, o rok neskôr potom počet vrážd klesol na 492. Z tohtoročnej štatistiky potom vybočuje obdobie od 18. marca do 27. marca, keď sa v Chicagu stali len dve vraždy. Podľa analytikov to očividne súvisí s tým, že ľudia kvôli pandémii chorobe covid-19 zostávali doma. V meste vtedy klesla kriminalita o zhruba 20 percent.