Ak sa reformu nepodarí schváliť, môže sa znovu stať, že rozdelenie poslaneckých mandátov bude postavené na hlavu. Podľa platného zákona patrí 73 miest v 150-člennom parlamente kandidátom, ktorí vyhrajú v jednomandátových volebných obvodoch. Ostatné sa delia na základe pomerného systému.
„Toto viedlo k tomu, že strana Gruzínsky sen, ktorú založil miliardár Bidzina Ivanišvili, získala 76 mandátov napriek tomu, že ju podporila dovedna menej ako polovica voličov," pripomenula stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda situáciu z roku 2016.
Gruzínsky sen prišiel s návrhom zmeny v lete 2019, ale nakoniec z toho nič nebolo. Konal pod silným tlakom demonštrácií. „Tieto protesty znamenali jednu z najväčších výziev pre Gruzínsky sen počas jeho vládnutia," poznamenal server New Eastern Europe.
Návrh reformy vtedy stroskotal už v prvom čítaní v parlamente a následne došlo k uväzneniu niekoľkých predstaviteľov opozície. „Podľa hodnotenia Rady Európy a Amnesty International existovalo viacero dôvodov veriť, že rozsudky boli silno politické," upozornil New Eastern Europe.
Novinárka Ani Čikvadzeová napísala, že Gruzínsky sen začal byť pre mnohých obyvateľov doslova nočnou morou. Nielen pre pat s volebnou reformou. „Ivanišvili nedokázal splniť sľuby. Hospodársky rast sa spomalil, gruzínska mena stratila polovicu hodnoty v porovnaní s americkým dolárom, nezamestnanosť a chudoba predstavujú hlavné obavy ľudí," zdôraznila v denníku Washington Post. „Väčšina občanov podporuje volebnú reformu a 68 percent si myslí, že krajina sa uberá zlým smerom," dodala.
Čikvadzeová pripomenula, že v novembri 2019 opäť demonštranti vyšli do ulíc, pretože Gruzínsky sen opäť zradil stúpencov reformy. Pokračovali ťahanice medzi vládnucou väčšinou a opozíciou. Do hry vstúpil Washington a Brusel, pretože neschopnosť oboch strán dohodnúť sa bola zjavne už neúnosná. Diplomatické misie USA a EÚ v Tbilisi pomohli pred tromi mesiacmi sprostredkovať kompromis. Podľa memoranda, ktoré podpísali gruzínski politici, by sa malo 120 poslancov voliť na základe pomerného systému a zvyšných 30 väčšinovým spôsobom. Dohoda sa zároveň dotkla problémov politizácie súdnictva (o neprípustnom politickom vplyve na justíciu sa napríklad zmieňuje analýza americkej organizácie Freedom House).
Opozícia sa neskôr dočkala udelenia milosti svojim dvom predstaviteľom, ale tretí sedí stále za mrežami. A to je pre ňu prekážka, aby za návrh hlasovala (volebná reforma si v parlamente vyžaduje až 75-percentnú väčšinu). Voľby budú v októbri, od podpisu memoranda v marci naďalej text nemá podobu zákona.
Otáľaním so schválením reformy si pritom Gruzínsko spôsobuje vážne ekonomické problémy. EÚ pred mesiacom oznámila, že mu poskytne 500 miliónov eur na zmiernenie škôd súvisiacich s pandémiou koronavírusu. „Ale niektorí členovia Európskeho parlamentu poukázali na to, že hlavná podmienka na získanie tejto pomoci je to, aby gruzínska vláda splnila dohodu uzavretú v marci s opozíciou. Ak to Gruzínsky sen neurobí, môže byť považovaný za nespoľahlivého a nezodpovedného partnera, a pomoc nemusí byť garantovaná," upozornil New Eastern Europe.