Čo znamená výsledok srbských volieb pre európske ambície krajiny?
Vládna Srbská pokroková strana prezidenta Aleksandara Vučiča získala obrovský mandát. S tým je však spojená zásadná miera zodpovednosti. Je to príležitosť naplniť, čo táto strana dlhodobo hlása. Teda, že chce nasmerovať Srbsko k európskej budúcnosti. Pre mňa to znamená, že víťaz volieb má zásadný mandát, aby robil politické a spoločenské reformy, ktoré krajinu dokážu pripraviť na členstvo v Európskej únii. No voľby ukázali aj to, že srbská demokracia má viaceré podstatné problémy. Ich odstránenie bude behom na dlhú trať.
O akých problémoch hovoríte?
Už minulý rok sme sa v Európskom parlamente snažili prostredníctvom mediácie v srbskom parlamente v rámci takzvaného medzistraníckeho dialógu zlepšiť podmienky pre politickú súťaž, predvolebnú kampaň a samotné voľby. Podarilo sa nám dosiahnuť dohodu o právnych zmenách aj o fungovaní viacerých inštitúcií, ktoré dohliadajú na médiá v krajine. V tejto oblasti vidíme naďalej viaceré problémy. Predvolebnú kampaň poznačila koronakríza, ktorú, samozrejme, nikto nevedel predvídať. Ukázalo sa však, že zmena podmienok iba na papieri nestačí. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) konštatoval, že počas predvolebnej kampane zaznamenal viaceré problémy. Politická súťaž bola zúžená a toto malo vplyv na výsledky volieb. Počkám si ešte na záverečnú správu OBSE. Ale potrebujeme sa sústrediť na všetky kritické oblasti, ktoré musí Srbsko zmeniť. Otázka budúcnosti srbskej demokracie je totiž kľúčová téma, ktorá nás bude sprevádzať pri debatách, či a ako Srbsko bude schopné postupovať v rámci prístupového procesu do EÚ. Nie je to však len problém vládnych síl, ale aj slabosti srbskej opozície. Od jesene sme sa snažili presvedčiť najmä všetky proeurópske strany, aby sa zúčastnili volieb.
Opozícia ich však bojkotovala.
Srbom som želal taký parlament, ktorý by čo najviac zastupoval všetky sily, ktoré majú záujem na proeurópskej budúcnosti krajiny. Bojkot nie je cesta, ako zmeniť srbskú politiku. Ako europoslanci sme to opakovali všetkým politickým silám v Srbsku počas medzistraníckeho dialógu. Jednoducho, ak mám problém s vládou a prezidentom, tak je dobré vyvinúť snahu, aby sa to zmenilo vo voľbách. Cesta k zmenám v Srbsku je o postupných krokoch. Opozícia však neúčasťou vo voľbách dovolila prezidentovej strane získať ešte väčší mandát.
Foto: SITA/AP, LAURIE DIEFFEMBACQ
Gratulácia Vučičovi je asi jediná vec, na ktorej sa momentálne zhodnú šéf Európskej ľudovej strany Donald Tusk a maďarský premiér Viktor Orbán. Bolo nevyhnutné, aby Tusk takto reagoval na víťazstvo prezidentovej strany?
Je normálne zagratulovať víťazovi. Nemám s tým problém. Bola to demokratická voľba srbských občanov, hoci proces, ktorý k nej viedol, nebol ideálny. Vučič a jeho strana získali silný mandát. Zároveň však bolo širšie posolstvo Tuska jasné: Ruka v ruke s veľkým víťazstvom ide aj veľká zodpovednosť. Odkázal, že víťaz je jasný, ale to nesmie znamenať, že víťaz berie úplne všetko. Myslím si, že gratulácia bolo spojená s jednoznačne vztýčeným prstom smerom k srbskému vedeniu. Takto to čítam. A ako stály spravodajca europarlamentu pre Srbsko a jeden zo sprostredkovateľov medzistraníckeho dialógu sme spolu s ďalšími europoslancami pripravení komunikovať s novým srbským parlamentom a spolupracovať na podstatných reformách, ktoré môže prijať.
O srbskej zahraničnej politike sa dá povedať, že sa orientuje na všetky svetové strany a udržiava čulé vzťahy s Ruskom. Ako sa to dá vnímať?
V momente, keď Srbsko vstúpi do EÚ, jeho politika nemôže ísť na všetky svetové strany. Belehrad má dlhodobý problém s tým, že by sa mal podpísať pod zahraničnopolitické pozície únie. Neplní to ani na dve tretiny. Potom je tu otázka, nakoľko to Srbsko myslí s cestou do EÚ a na politický Západ vážne. Je logické, že Vučič komunikuje s východnými mocnosťami. Malo by však byť zjavné, ako vníma Srbsko svoje strategické priority. Oveľa dôslednejšie to budeme sledovať. Aj pandémia nám ukázala, že geopolitický boj o vplyv na západnom Balkáne je horúca hra. Európania v tejto oblasti investovali veľa finančného aj politického kapitálu. Musíme tam byť prítomní. Začína sa obnovený dialóg medzi Srbskom a Kosovom. Ide v prvom rade o európsky proces, a, samozrejme, musia sa s ním stotožniť najmä Priština a Belehrad. No Rusko tu zohráva úlohu. Vplyv Moskvy v regióne teda súvisí aj s tým, že na západnom Balkáne je viacero nevyriešených konfliktov.
Slovenský exminister zahraničných vecí Miroslav Lajčák má na úrovni EÚ na starosti dialóg medzi Belehradom a Prištinou. Delegácie Srbska a Moskvou sa však majú už o pár dní stretnúť aj v USA. Aký je rozdiel medzi prístupom Európskej únie a Ameriky?
Ak majú byť rokovanie úspešné, musí to byť v prvom rade európsky dialóg. Zároveň platí, že vždy, keď sme boli na Balkáne úspešní, tak sme hovorili spoločným hlasom s Washingtonom. Dnes nie je situácia ideálna. Európsky dialóg má jasne naštartovaný smer a Lajčák je jeho hlavným protagonistom. Kosovský prezident Hashim Thaci povedal, že sa s ním nebude rozprávať, ale stretli sa. Dialóg sa teda naštartoval. Som presvedčený, že problém sa dá vyriešiť len v regióne. Situáciu nezmení jedno stretnutie v USA. Musíme byť oveľa aktívnejší a byť aj fyzicky prítomní v oblasti. Preto má Lajčák svoj tím nielen v Bruseli, ale aj v Belehrade a v Prištine.