To, že namiesto vytúženej fotografie z Bieleho domu sa dočká možného konca svojej vyše dvadsaťročnej politickej kariéry, sa Thaçi dozvedel v stredu popoludní. Podľa prištinských médií už sedel v lietadle, keď z Haagu prišla správa, že prokurátor osobitného tribunálu ho obžaloval z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.
Bývalého veliteľa povstaleckej Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorá koncom deväťdesiatych rokov bojovala proti belehradskému režimu za odtrhnutie prevažne Albáncami obývanej juhosrbskej provincie, dostihla vojnová minulosť. Haagsky prokurátor bývalého premiéra, ktorý už štvrtý rok sedí v kresle hlavy štátu, obvinil spolu s ďalšími deviatimi podozrivými z trestnej zodpovednosti za takmer stovku vrážd, násilné zmiznutie, prenasledovanie a mučenie Srbov, Rómov i politických odporcov z radov kosovských Albáncov.
Thaçi nie je prvý kosovskoalbánsky politik, ktorého vojnovou minulosťou sa Haag zaoberá. Keď tribunál svojho času obvinil iného veliteľa UÇK, Ramusha Haradinaja, ten sa kvôli tomu vzdal funkcie premiéra. Haradinaja napokon pre nedostatok dôkazov oslobodili, keďže mnohí svedkovia svoje výpovede odvolali, alebo sa jednoducho pod nimi zľahla zem. Prokurátor však tentoraz upozornil, že proti Thaçimu má dostatok presvedčivých dôkazov.
Kosovský prezident už smeroval za oceán, po zvesti o vznesení obžaloby však dal vo vzduchu otočiť lietadlo a Grenellovi odkázal, že na schôdzku do Bieleho domu nepríde. Trumpov splnomocnenec na to reagoval zopakovaním pozvania pre premiéra. Vo štvrtok sa však ospravedlnil aj Hoti. „Splnomocnencovi Grenellovi som odporučil, aby toto stretnutie odložil na nejaký iný deň,“ citoval ho spravodajský portál Kosovo-online.com.
Viacerí politici v Prištine netajili podozrenie, že načasovanie obvinenia nebolo náhodné. Naznačili pritom, že Haag mohol konať na objednávku Bruselu, ktorý s nevôľou sledoval konkurenčné mierotvorné snahy Washingtonu. Medzi EÚ a USA v poslednom období silnie rivalita v otázkach budúcnosti Kosova. Grenell chcel prevziať iniciatívu s tým, že po úvodnom kole dialógu, na ktorom by sa riešili hospodárske aspekty vzťahov Prištiny s Belehradom, by prišli na rad politické otázky. Jeho predstava urovnania vzťahov medzi Srbskom a Kosovom pritom ráta aj s výmenou územia medzi oboma stranami. Prekresľovanie hraníc na etnickom princípe však Európska únia považuje za otváranie Pandorinej skrinky s nebezpečnými dôsledkami pre celý Balkán.
Aj v Belehrade sa ozvali hlasy, podľa ktorých načasovanie obvinenia asi nebolo náhodné. Tam však za ním vidia obranu Haagu pred hrozbou, že Thaçi by mohol vo Washingtone lobovať za zrušenie osobitného súdu pre Kosovo.
Po neúspešnom pokuse Washingtonu príde teraz na rad znova Brusel, pod ktorého patronátom Belehrad s Prištinou rokovali od roku 2011 až do jesene 2018, keď dialóg zamrzol. Európska únia by ho rada rozmrazila už na budúci mesiac.