„Uvidíme, čo bude ďalej a zvážime okolnosti spojené s ďalším vývojom situácie. Pri rozhodovaní zohľadníme naše bezpečnostné záujmy a potrebu prispieť k posilneniu európskej bezpečnosti,“ povedal Riabkov. Dodal, že v tejto situácii nie je nič vylúčené a na stole sú stále všetky možnosti.
Zmluva o otvorenom nebi nadobudla účinnosť v roku 2002 a je vnímaná ako dôležitý nástroj medzinárodnej kontroly zbrojenia. Umožňuje, aby armáda jednej krajiny vykonala určitý počet neozbrojených prieskumných letov nad územím inej krajiny. Podpísalo ju 35 krajín sveta.
Americký prezident Donald Trump oznámil zámer odstúpiť od tejto dôležitej zmluvy 21. mája. K oficiálnemu odstúpeniu USA od zmluvy by malo dôjsť 22. novembra. Trump však dávnejšie naznačil, že by toto rozhodnutie mohol ešte prehodnotiť, ak by Moskva začala Zmluvu o otvorenom nebi opäť plne dodržiavať.
Podľa spojencov z NATO totiž Rusko už dlhé roky zmluvu rešpektuje len selektívne a uplatňuje letové reštrikcie, ktoré s ňou nie sú zlučiteľné. Okrem iného obmedzuje lety nad svojou pobaltskou exklávou Kaliningrad a v oblasti pozdĺž rusko-gruzínskych hraníc.
Spojené štáty okrem iného obviňujú Rusko z toho, že neumožňuje letecké monitorovanie vojenských cvičení, ktoré sa v súlade so Zmluvou o otvorenom nebi bežne vykonáva. Moskva však tieto obvinenia odmieta.