Slovensko na schôdzke zastupuje premiér Igor Matovič. "Z čisto slovenského pohľadu to vyzerá tak, že sme zatiaľ vyboxovali všetko, čo sme chceli. Keby to tak dopadlo, tak si môžeme gratulovať,“ uviedol v sobotu poobede predseda vlády. Podľa informácií Pravdy je Slovensko napríklad spokojné s rozdelením peňazí na rozvoj vidieka.
Postoje štátov
Predseda Európskej rady Charles Michel v sobotu trpezlivo rokoval s jednotlivými lídrami, ale aj v skupinkách. Prelom sa však nepodarilo dosiahnuť. Nepomohla ani hrozba francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa portálu Politico Europe šéf Elyzejského paláca v sobotu večer oznámil, že si na 23.00 nechal nachystať lietadlo. Nátlak nezabral, dohoda sa nezrodila a delegácie zostali v Bruseli.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes pri príchode na summit uviedla, že vníma veľa dobrej vôle, ale aj rôznorodých pozícií. "Budem medzi tými, ktorí budú tlačiť na dohodu, ale je tiež možné, že dnes nebudeme mať výsledok,“ povedala Merkelová.
Problémov je, samozrejme, viacero, ale takzvaná šetrná štvorka, teda Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, žiada, aby z balíka obnovy 750 miliárd eur išlo menej na granty a viac na pôžičky. Michel hľadá kompromisný návrh. Podľa uniknutých informácií uviedol, že na granty by sa využilo 450 miliárd, pôvodný návrh bol 500 miliárd eur. Najmä Holandsko tiež žiada prísnejšiu kontrolu využívanie peňazí, keď by nad nimi mali dohľad štáty. Je to však neflexibilná možnosť a podľa kritikov by to iba celý proces zásadne spolitizovalo.
Politico Europe na svojej webovej stránke upozornilo, že v návrhu kompromisnej dohody zrejme zostane zmienka o tom, že využívanie peňazí z dlhodobého rozpočtu a fondu obnovy musí byť naviazané na dodržiavanie zásad právneho štátu. To pred summitom odmietal maďarský premiér Viktor Orbán, s ktorým sa Michel v sobotu stretol na bilaterálnom stretnutí. Mnoho členských krajín EÚ, na čele s Holandskom, je nespokojných so stavom, keď z rozpočtu únie prúdia veľké toky peňazí do krajín, ktoré sú kritizované, že podkopávajú základné zásady demokracie. Orbán však do Bruselu prišiel s tým, že dohodu bude vetovať, ak v nej bude čerpanie peňazí podmienené kvalitou právneho štátu. Na strane Budapešti je v tomto aj Varšava.
Orbán sa sťažoval na holandského kolegu Marka Rutteho. "Neviem, prečo nenávidí mňa alebo Maďarsko. Ale tvrdo útočí a vyzýva na finančné potrestanie Maďarska. Nie je možné to akceptovať,“ uviedol Orbán na adresu Rutteho pre médiá v Bruseli.
Nielen Holandsko je však nespokojné s tým, že v únii sú krajiny, ktoré získavajú z rozpočtu únie viac, ale podkopávajú základné zásady demokracie.
Na stranu Rutteho sa postavil aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Otázku právneho štátu pokladá za zásadnú. "Nemôžeme robiť žiadne zlé kompromisy,“ citovala spravodajská stránka Politico Europe Kurz.
Zásadná výzva
"EÚ čelí zásadnej výzve. Musí ukázať, že je schopná predložiť fond obnovy a odpovedať ním na koronakrízu, ktorá zasiahla celú úniu, hoci niektoré štáty postihla viac, iné menej. Sú krajiny, ktoré stále odmietajú tento plán. Argumentujú, že fond obnovy je možné využiť len za prísnych podmienok a pôžičky majú dostať prednosť pred grantmi,“ uviedla pre Pravdu politologička Alessandra Mignolliová z rímskej univerzity Sapienza.
Podľa odborníčky sa však ukazuje nedostatočná solidarita a vzájomná dôvera medzi krajinami. "Tie by však mali byť základom integračného proces. Vyzerá to tak, že mnohé štáty neberú do úvahy spoločné záujmy únie. Zdá sa však, že nehľadia ani na vlastné strednodobé a dlhodobejšie záujmy. Ak sa naruší fungovanie únie a spoločného trhu, ovplyvní to negatívne všetkých, aj skupinu šetriacich štátov,“ pripomenula Mignolliová.