Koniec EÚ summitu ostrých lakťov je v nedohľadne

Rokovania sa zmenili na ultramaratón. Európska únia sa však stále nedopracovala k výsledku. Lídri EÚ v Bruseli nenašli kľúč, ako rozdeliť viac ako 1,82 bilióna eur. Súčasťou tejto sumy má byť plán obnovy po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur a rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027 vo výške 1,074 bilióna eur.

, 20.07.2020 07:37
Belgium Europe Summit Foto: ,
Premiér Igor Matovič pri príchode na summit EÚ.
debata (37)

Summit sa začal v piatok. A možno bude najdlhší v dejinách únie. Pôvodne mal skončiť v sobotu, ale lídri sa rozhodli, že budú pokračovať v rokovaniach aj v nedeľu. A ani to nestačilo. Rokuje sa aj dnes. Nepomáhali prosby. Ani hrozby.

Stretnutie sa koná za prísnych bezpečnostných opatrení súvisiacich s pandémiou choroby COVID-19, ktorá už zabila viac ako 600-tisíc ľudí. Lídri na schôdzku väčšinou prichádzali v rúškach a namiesto podávania rúk si ťukali lakťami.

Veľmi rýchlo sa však ukázalo, kto ich má v EÚ aké ostré a komu padla maska.

Na summit EÚ vôbec prvý raz za Slovensko pricestoval premiér Igor Matovič.

Predseda Európskej rady Charles Michel od piatku rokoval s jednotlivými lídrami, ale aj v skupinkách. V sobotu nezabrala ani hrozba francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Podľa portálu Politico Europe šéf Elyzejského paláca v sobotu večer oznámil, že si na 23.00 nechal nachystať lietadlo. Nátlak nepomohol, dohoda sa nezrodila.

Postoje krajín

EÚ musí vnímať reakcie finančných trhov a nedohoda by bola veľkou výzvou pre jej reputáciu. Problémov, samozrejme, zostáva viacero, ale takzvaná šetrná štvorka, teda Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ku ktorej inklinuje Fínsko, žiadala, aby z balíka obnovy 750 miliárd eur išlo menej na granty a viac na pôžičky. Podľa portálu Politico Europe jeden z posledných návrhov šetriacich krajiny znel, že na granty má ísť najviac 350 miliárd. Pôžičky by tvorili tiež 350 miliárd. Celý objem fondu obnovy by tak bol iba 700 miliárd.

Lídri visegrádskej štvorky na stretnutí s... Foto: SITA/AP, Francois Walschaerts
Belgium Europe Summit Lídri visegrádskej štvorky na stretnutí s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.

Najmä Holandsko tiež vyžaduje prísnejšiu kontrolu využívanie peňazí, keď by nad nimi mali dohľad štáty. Je to však málo flexibilná možnosť a podľa kritikov by to iba celý proces zásadne spolitizovalo.

Členské krajiny EÚ ako Taliansko a Španielsko, ktoré významne zasiahla pandémia, okrem toho pripomínajú, že únia potrebuje v ťažkých časoch viac solidarity. Politico Europe napísalo, že taliansky premiér Giuseppe Conte povedal holandskému predsedovi vlády Markovi Ruttemu, že so svojím tvrdým postojom bude doma politickým hrdinom, ale v Európe sa stane zloduchom.

Emócie vraj boli vybičované, aj keď francúzsky prezident Emmanuel Macron vyčítal rakúskemu kancelárovi Sebastianovi Kurzovi, že sa stará len o médiá. Šéf Elyzejského paláca nechce znižovanie výšky grantov. Kurzovi pripomenul, že v tom na jeho strane stojí aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

"Ilustruje to, ako realitu vnímajú severské krajiny, ktoré na jednej strane profitujú z členstva v EÚ, ale zároveň sú to čistí prispievatelia do rozpočtu. Do istej miery to odráža populistický pohľad, že tieto členské štáty len tak dávajú peniaze iným Európanom. V skutočnosti však pomáhajú udržať fungovanie prepojeného ekonomického priestoru, ktorého sú súčasťou a ktorý im tiež prináša zisky,“ uviedol pre Pravdu Jost-Henrik Morgenstern-Pomorski, expert na európsku politiku z Birminghamskej univerzity. "V Nemecku sa na to dívajú podobne, ako ukázala finančná kríza. No zdá sa, že súčasná vláda aspoň momentálnu situáciu vníma tak, že únia si nemôže dovoliť príliš vlažnú reakciu, pretože tá by podkopala dôveru v schopnosti EÚ vysporiadať sa s následkami krízy. Veľkosť fondu pritom svedčí skôr o tom, že je to nástroj na upokojenie trhov, neznamená, že únia toľko skutočne investuje. To bude ešte oveľa zložitejšie,“ myslí si Morgenstern-Pomorski.

Právny štát

Veľkou témou tiež bolo, ako musí byť využívanie peňazí z dlhodobého rozpočtu a fondu obnovy naviazané na dodržiavanie zásad právneho štátu. Pred summitom to odmietal maďarský premiér. Viktor Orbán sa tiež sťažoval na Rutteho.

"Neviem, prečo nenávidí mňa alebo Maďarsko. Ale tvrdo útočí a vyzýva na finančné potrestanie Maďarska. Nie je možné to akceptovať,“ uviedol Orbán na adresu Rutteho pre médiá v Bruseli. Nielen Holandsko je však nespokojné s tým, že v únii sú krajiny, ktoré získavajú z rozpočtu únie viac, ale podkopávajú základné zásady demokracie.

Na stranu Rutteho sa postavil Kurz. Otázku právneho štátu pokladá za zásadnú. "Nemôžeme robiť žiadne zlé kompromisy,“ citovala spravodajská stránka Politico Europe Kurza. Podobne sa vyjadril aj Macron.

"Je smutné, že v roku 2020 musíme pripomínať ľuďom, že EÚ je postavená na právach a hodnotách, ktoré sú veľmi dôležité,“ vyhlásil tiež luxemburský premiér Xavier Bettel.

Orbán však do Bruselu prišiel s tým, že dohodu bude vetovať, ak v nej bude čerpanie peňazí podmienené kvalitou právneho štátu. Na strane Budapešti bola v tomto aj Varšava a Ľubľana.

© Autorské práva vyhradené

37 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #summit EÚ #Igor Matovič #koronakríza #fond obnovy
Flowers