Rozdelená Európa
Matovič uviedol, že vidí problém v rozdelení únie na sever a juh, medzi ktorými je priepasť vo finančných otázkach, a medzi západom a východom, ktoré spočíva vo vnímaní hodnôt. Na otázku Pravdu, či Slovensko patrí na východ alebo na západ, však slovenský premiér priamo neodpovedal. "Nevynášal by som podrobnosti. V médiách už toho zaznelo dosť,“ uviedol Matovič.
Spor medzi východom a západom sa aspoň pre niektoré krajiny týka toho, ako musí byť využívanie peňazí z dlhodobého rozpočtu a fondu obnovy naviazané na dodržiavanie zásad právneho štátu. Maďarský premiér Viktor Orbán na summite tvrdí, že bude vetovať akýkoľvek návrh, v ktorom bude čerpanie peňazí takto podmienené. Podobne sa k tomu postavili Poľsko či Slovinsko. Druhý spor medzi severom a juhom je skôr zápas medzi takzvanou šetrnou štvorkou, teda Dánskom, Holandskom, Rakúskom a Švédskom, ku ktorej inklinuje Fínsko, a ostatnými krajinami európskej dvadsaťsedmičky. Prívrženci úsporných opatrení žiadali, aby z balíka obnovy išlo menej na granty a viac na pôžičky a chcú prísnejšiu kontrolu čerpania.
Premiér Matovič povedal, že by bol rád, keby sa podarila dohoda na fonde obnovy, z ktorého by 390 miliárd išlo na granty a rovnaká čiastka na pôžičky. Bolo by to teda až 780 miliárd eur, teda viac, ako bol pôvodný návrh a oveľa viac, ako žiadali šetrné krajiny. Tie hovorili o sume 700 miliárd.
"V nedeľu som mal emotívny prejav, ako moje tradičné parlamentné vystúpenia. Ale myslím, že to bolo správne,“ vyhlásil Matovič, podľa ktorého mali podobné plamenné vystúpenia aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Lídri už rokujú o konkrétnych miliardách
Posledný pracovný návrh, ktorý po štvordňových rokovaniach lídrov EÚ na rozpočtovom summite v Bruseli predstavil predseda Európskej rady Charles Michel, uvádza finančné položky určené pre jednotlivé programy a politiky EÚ. Všetky záväzky týkajúce sa finančnej pomoci cez jednorazový nástroj EÚ budúcej generácie (NGEU) musia byť známe do konca roka 2023 a samotné platby vykonané do konca roka 2026.
Michelov posledný návrh znamená, že NGEU bude vo výške 750 miliárd eur, pričom na nevratné granty by malo ísť 390 miliárd eur a na výhodné pôžičky pre členské štáty suma 360 miliárd eur.
Peniaze cez ozdravný fond by mali byť prerozdelené nasledovne:
- Mechanizmus na obnovu a odolnosť (RRF): 672,5 milirady eur, z toho 312,5 miliardy v grantoch a 360 miliárd v pôžičkách;
- iniciatíva REACT-EU na podporu politiky súdržnosti: 47,5 miliardy eur;
- vedecký program Horizont Europe: 5 miliárd eur;
- investičný program InvestEU: 2,1 miliardy eur;
- rozvoj vidieka: 7,5 miliardy eur;
- Fond pre spravodlivý prechod (JTF): 10 miliárd eur; – nástroj rescEU: 1,9 miliardy eur;
- nástroj pre susedstvo, rozvoj a medzinárodnú spoluprácu (NDICI): 3,5 miliardy eur.
Tento návrh znamená polovičné škrty v oblasti rozvoja vidieka, keď Európska komisia pôvodne navrhla 15 miliárd eur na projekty, ktoré mali farmárom pomôcť pri ekologizácii ich sektoru, konkrétne pri znižovaní používania pesticídov a rozvoji organického poľnohospodárstva.
Michelov návrh spresňuje, že 70 percent nevratných grantov vyčlenených cez mechanizmus RRF musí byť použitých v rokoch 2021 a 2022, lebo ide o nástroj rýchlej reakcie na stav po pandémii nového koronavírusu, a zvyšných 30 percent tejto sumy musia členovia EÚ použiť v roku 2023. Prípadné predfinancovanie ozdravných projektov bude možné už v roku 2021 ale len do výšky 10 percent.
(tasr)
Premiér Matovič uviedol, že čo sa týka pozície Slovenska, aj keby sa znížil objem grantov, záležalo by na tom, akých grantov bude menej. "Ak sa znížia granty, ktoré dlhodobo nie sme schopní čerpať, ako spoločné programy typu Horizont, tak nám to neublíži. Zníženie iných nám ublíži, ale na druhej strane musíme potom pozerať na to, o koľko by sa nám znížili príspevky, ktoré by sme na granty museli poskytnúť. Myslím, že na konci by mohlo byť Slovensko spokojné,“ vyhlásil Matovič.
Členské krajiny EÚ ako Taliansko a Španielsko, ktoré významne zasiahla pandémia, pripomínajú, že únia potrebuje v ťažkých časoch viac solidarity. Spravodajský portál Politico Europe napísal, že taliansky premiér Giuseppe Conte povedal holandskému predsedovi vlády Markovi Ruttemu, že so svojím tvrdým postojom bude doma politickým hrdinom, ale v Európe sa stane zloduchom.
Absurdná situácia
"Je očividné, aké je to zložité, keď sa chceme dopracovať ku konsenzu. Je to však až do očí bijúce, keďže súčasná kríza zasiahla všetky štáty, hoci jej dopad nie je vo všetkých krajinách rovnaký. Možno by sa dalo očakávať, že spoločné riešenie by malo byť niečím prirodzeným. Namiesto toho sa však ukázalo, že ako obyčajne niektoré členské krajiny opakujú mantru, že nebudú platiť za rozhadzovanie peňazí južanmi,“ uviedla pre Pravdu portugalská odborníčka na EÚ Isabel Camisaová z univerzity v Coimbre.
Podľa expertky je však takého argumentácia v súčasnej situácii absurdná. "A nielen to. Ohrozuje existenciu kľúčového plánu, ktorý urgentne potrebujú všetky členské krajiny, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú na mape. Možno skutočnou lekciou teraz je, že aj v čase hlbokej krízy niektoré krajiny trvajú na tom, že rokovania, ako sa dostať z krízy, majú by v podstate rovnaké, ako keby sme boli v bežnej situácii. Otázkou je, ako takýto prístup ovplyvní princíp solidarity v EÚ,“ pripomenula Camisaová.