Pred budovou sa zhromaždili stovky veriacich, ktorých muezín zvolával k modlitbám. Ľudia sediaci na modlitebných koberčekoch na námestí medzi Hagiou Sofiou a neďalekou Modrou mešitou však vo veľkej miery ignorovali nariadené pravidlá týkajúce sa fyzického odstupu.
Väčšina ciest vedúcich k Hagii Sofii bola zablokovaná a obmedzenia sa dotkli aj hromadnej dopravy. V nasadení je 21-tisíc príslušníkov poriadkových síl. Istanbulský guvernér Ali Yerlikaya vyzval ľudí, aby si priniesli štyri veci – rúška, modlitebné koberčeky, trpezlivosť a porozumenie.
Pred vstupom do Hagie Sofie odhalili veľkú zelenú tabuľu v turečtine, arabčine a angličtine s nápisom „Hagia Sofia Veľká mešita“. K tisícom moslimských veriacich sa pridal aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informovala o tom agentúra Reuters.
Imám začal modlitby o 13.45 h miestneho času (12.45 h SELČ) po tom, čo Erdogan prečítal verše z Koránu. Erdogan v modlitebnej čiapke a poprední členovia tureckej vlády s rúškami na tvárach si na začiatku modlitieb kľakli na modré modlitebné koberčeky. Modlitby, ktoré naživo vysielali turecké médiá, viedol šéf štátneho Riaditeľstva pre náboženské záležitosti (Diyanet) Ali Erbaš.
Bezbožný akt ničenia
Pravoslávne chrámy v Grécku rozozvučali v piatok na poludnie svoje zvony a stiahli vlajky na pol žrde na znak smútku nad premenou byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule na mešitu a v súvislosti s tým, že sa tam v piatok prvýkrát po 86 rokoch konali tradičné každotýždňové moslimské obrady.
Agentúra AFP dodala, že niektoré náboženské a nacionalistické skupiny v Grécku zvolali na piatok večer zhromaždenia v Aténach a Solúne, aby protestovali proti premene byzantského chrámu na mešitu.
Patriarcha gréckej pravoslávnej cirkvi Hieronymos vo svojej reakcii na dianie v Istanbule vyzval veriacich, aby protestovali proti tomuto „bezbožnému aktu ničenia“ bývalej hlavnej katedrály byzantskej ríše.
Dnešok „je dňom smútku pre celé… kresťanstvo,“ uviedol Hieronymos. Dodal, že v piatok večer usporiada v Aténach bohoslužbu, počas ktorej zaznie aj akatist – modlitba byzantského obradu k presvätej Bohorodičke. Agentúra AFP poznamenala, že podobná bohoslužba sa konala v Hagii Sofii aj v roku 1453, v predvečer pádu byzantskej ríše do rúk Osmanov.
Nemecko: Premena Hagie Sofie na mešitu nepomôže dialógu medzi Tureckom a EÚ
Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas kritizoval premenu byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule z múzea na mešitu, informovala v piatok agentúra DPA. Maas nemeckým médiám povedal, že tento krok nemá „žiadny prínos pre medzinárodné porozumenie“.
„Je to rozhodnutie, ktoré nedokážeme pochopiť,“ povedal Maas a dodal, že táto jedinečná pamiatka je svetovým kultúrnym dedičstvom, ktorého význam siahal ďaleko za hranice Turecka.
Rozhodnutie urobiť z Hagie Sofie opäť mešitu podľa Maasa takisto nepomôže ani dialógu medzi EÚ a Tureckom. Šéf nemeckej diplomacie poukázal na to, že Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) prehodnotí zotrvanie Hagie Sofie na zozname Svetového dedičstva UNESCO. „Dúfam, že veci sa v najbližšej budúcnosti vyvinú tak, že jej štatút nebude ohrozený,“ povedal.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532–537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd, štátna rada, zrušil 10. júla vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo „veľmi veľkou chybou“.
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 bola na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásená za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Premena múzea na mešitu vyvolala hnev medzi kresťanmi a znepokojenie vyjadrili Spojené štáty, EÚ, Rusko, UNESCO i viacerí cirkevní predstavitelia. Erdogan však trvá na tom, že Turecko má na takúto premenu „historické a zvrchované právo“. Zároveň povedal, že Hagia Sofia bude naďalej otvorená pre turistov všetkých vierovyznaní a vstup do nej bude bezplatný.