VIDEO: Bolo to niečo mimoriadne, hovorí Ján Kubiš, osobitný koordinátor OSN pre Libanon.
Krajina pod cédrami znova vyzerá ako sud s pušným prachom a bezprecedentne ničivý výbuch v bejrútskom prístave, len niekoľko stoviek metrov od miesta, kde atentátnici pred pätnástimi rokmi vyhodili do vzduchu auto s premiérom Rafíkom Harírím, by mohol byť rozbuškou, ktorá by ho odpálila. Šťastím v nešťastí je, že podľa prvých výsledkov vyšetrovania tragédiu nezmerných rozmerov nespôsobili sprisahanci, ale len trestuhodná nedbalosť. V takom prípade by podľa expertov tento otras mohol napokon poslúžiť ako spúšťač očistnej katarzie.
"Musíme si ešte počkať. Ale nevylučujem, že táto katastrofa bude pre Libanon znamenať istú katarziu,“ reagoval pre Pravdu James Dorsey, expert na Blízky východ z Nanyanskej technologickej univerzity v Singapure. "Krajina je v šoku a snaží sa pochopiť, čo sa stalo, smúti nad mŕtvymi a stará sa o zranených. Ale už aj otázka zahraničnej pomoci môže spôsobiť napätie. Libanon bol svedkom veľkých protestov. Demonštranti požadujú, aby pomoc nerozdeľovala vláda, ale libanonské organizácie. Jednoducho vláde neveria. Tragédia asi vdýchne protestom nový život, keďže pandémia koronavírusu ich utlmila,“ uviedol Dorsey.
Bývalý šéf slovenskej diplomacie a súčasný šéf Úradu špeciálneho koordinátora OSN pre Libanon (UNSCOL) Ján Kubiš tiež vidí šancu, že šok z výbuchu môže zapôsobiť ako katalyzátor zmien v krajne uväznenej v bludnom kruhu korupcie a rozvratu. „Myslím si, že politickí predstavitelia, vedenie štátu, ale aj rôzne politické sily vrátane opozičných, ako aj občianska spoločnosť reprezentovaná radovými obyvateľmi sa zrejme pokúsia nájsť nejaké spoločné východiská, aspoň pokiaľ ide o to, ako čeliť následkom tejto obrovskej tragédie,“ povedal pre Pravdu.
„Neviem, do akej miery to vyústi do prípadnej rekonštrukcie vlády, po ktorej ľudia v uliciach volajú. Dnes je ešte otvorené, či sa vytvorí nejaká vláda národnej jednoty, ktorá by dokázala zvládnuť nakopené krízy. V každom prípade môže byť veľmi dôležitý vplyv posolstiev, ktoré prišli zo zahraničia pred touto katastrofou. Súčasná vláda bola takmer až v izolácii. Jednoducho bola považovaná za jednofarebnú vládu, pod príliš silným vplyvom Hizballáhu, a preto mnohí v zahraničí neboli pripravení s ňou spolupracovať. Teraz je však solidárna pomoc pre Libanon nutnosťou,“ dodal Kubiš.
Expert James Dorsey pripomína, že aj samotný prístav v Bejrúte, kde výbuch nastal, bol problémom pri rokovaniach vlády s medzinárodnými inštitúciami o finančnej pomoci. "Bolo to miesto korupcie. Libanonská vláda by chcela získať pomoc, ale musí robiť štrukturálne reformy. Uvidí sa, ako katastrofa zasiahne uvažovanie politických elít. Môže sa ukázať, že časť z nich sa bude snažiť dištancovať od súčasnej moci. Otázkou je aj pôsobenie hnutia Hizballáh. Jeho reakcie budú pozorne sledovať aj zahraniční aktéri ako Izrael a USA. Hizballáh je súčasťou vládneho systému, ale neurobil nič, aby sa krajina pohla za reformami,“ konštatoval Dorsey.
Krajina tiež netrpezlivo očakáva verdikt Osobitného tribunálu pre Libanon, ktorý rieši potrestanie páchateľov vraždy bývalého premiéra Rafíka Harírího v roku 2005. Rozsudok nad obvinenými predstaviteľmi proiránskeho Hizballáhu by mal v Haagu padnúť už v tento piatok. Po výbuchu v Bejrúte ho odložili o jedenásť dní. "Bude to mať vplyv na situáciu a určite rôzne politické strany verdikt využijú. Ale do veľkej miery sa už Libanon s vraždou vyrovnal. Rozsudok už nebude šokom pre systém. Šokom je výbuch v prístave,“ uviedol Dorsey.
Ani Kubiš nepredpokladá, že by verdikt nad Harírího vrahmi mal v krajine rozpútať nové kolo násilností medzi sunnitmi a šiitmi. „Bývalý premiér Said Harírí (syn zabitého predsedu vlády Rafíka Harírího) na jednej strane trvá na označení a spravodlivom potrestaní vinníkov. Na druhej strane však zdôrazňuje, že mu nejde o pomstu, ale o Libanon. To je dôležitý hlas, a ten zaznieval a verím, že bude zaznievať aj naďalej v tomto duchu. Myslím si, že verdikt aj vzhľadom na túto katastrofu nevyvolá nejakú veľkú vlnu napätia,“ dodal koordinátor OSN pre Libanon.