„Skupina agresívnych občanov s kovovými tyčami v rukách zaútočila v utorok v Breste na policajtov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Voľha Čamadanavová.
„Strelné zbrane sa použili na ochranu života a zdravia našich zamestnancov,“ uviedla a dodala, že „jeden z útočníkov“ utrpel zranenia. Podľa nej najprv polícia vystrelila „varovné výstrely“ do vzduchu, avšak tie skupinu nezastavili.
Je to prvý raz, čo bieloruské úrady potvrdili použitie strelných zbraní počas povolebných protestov, ktoré v Bielorusku vypukli v noci na pondelok.
Podľa ministerstva vnútra sa demonštranti v utorok zišli v 25 mestách a za ten deň polícia zadržala vyše 1000 ľudí. Najnovšie zatknutia zvýšili počet zadržaných po troch dňoch protestov na viac ako 6000.
V Bielorusku prebiehajú celonárodné protesty podporujúce opozíciu, ktorých účastníci tvrdia, že prezidentské voľby, ktoré vyhral dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko, boli zmanipulované.
Lukašenko zvolal bezpečnostnú radu
Prezident Lukašenko zvolal zasadnutie bezpečnostnej rady, na ktorom sa diskutovalo o bezpečnostnej situácii a ochrane ústavného poriadku v krajine. Podľa spravodajského portálu Meduza.io o tom informoval prezidentov informačný kanál na sociálnej sieti Telegram.
Tlačová agentúra Belta následne citovala Lukašenkove výroky týkajúce sa účastníkov demonštrácií, ktoré v Bielorusku vypukli bezprostredne po nedeľných prezidentských voľbách a na ktorých bezpečnostné zložky zasahujú s nebývalou brutalitou.
Podľa Lukašenka „základ týchto takzvaných protestujúcich tvoria ľudia s kriminálnou minulosťou a v súčasnosti nezamestnaní“. Následne Lukašenko „podobrotky“ žiadal tých, ktorí nepracujú, aby si našli zamestnanie.
Zatýkanie organizátorov protestov
V Bielorusku zatkli niekoľko organizátorov protestov. V stredu, po tretej noci násilného zasahovania polície voči demonštrantom protestujúcim proti dlhoročnému autoritárskemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, o tom informovali štátne médiá. Odvolala sa na nich tlačová agentúra DPA.
Jeden z organizátorov protestov, obyvateľ hlavného mesta Minsk, si prenajal izbu na 17. poschodí výškového Hotela Belarus a odtiaľ koordinoval akcie, napísala štátna tlačová agentúra BelTA.
Správu agentúry nebolo možné nezávisle overiť a na podporu tohto tvrdenia neboli zverejnené žiadne fotografie ani iné dôkazy, dodala DPA. BelTA informovala už o mnohých osobách zatknutých po sporných nedeľných prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Lukašenko so ziskom viac ako 80 percent hlasov voličov.
Litva, Lotyšsko a Poľsko ako mediátori v Bielorusku
Litovský prezident Gitanas Nauséda dnes podľa agentúry Reuters oznámil, že je spolu so svojím lotyšským a poľským náprotivkom pripravený sprostredkovať rokovania o ukončení bieloruskej krízy.
Podmienkou je, že Minsk prestane s násilnými akciami proti svojim občanom, prepustí zadržaných demonštrantov a vytvorí národnú radu, v ktorej budú zastúpení tak predstavitelia vlády, ako i občianskej spoločnosti.
Nauséda zároveň uviedol, že ak Bielorusko sprostredkovanie odmietne, mohlo by nasledovať sankcie zo strany jednotlivých štátov alebo Európskej únie.
Litva vyzvala Bielorusko usporiadať nové prezidentské voľby
Litva vyzýva bieloruské vedenie, aby usporiadalo nové prezidentské voľby. Posledné voľby, ktoré sa konali 9. augusta, neboli slobodné ani demokratické. V exkluzívnom rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to v stredu uviedol litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.
Vilnius podľa neho vyzýva vedenie Bieloruska, aby zastavilo násilie, prepustilo všetky zadržiavané osoby a začalo dialóg s občanmi. Linkevičius pripomenul, že EÚ sa bude situáciou v Bielorusku zaoberať v piatok, pričom posúdi aj možnosť uvalenia sankcií na osoby zodpovedné za násilnosti či manipuláciu s výsledkami volieb.
Linkevičius sa v rozhovore vyjadril aj o Sviatlane Cichanovskej, najvážnejšej vyzývateľke bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorá sa momentálne zdržiava v Litve.
Šéf litovskej diplomacie uviedol, že Minsk a Vilnius na „vysokej (politickej) úrovni“ o Cichanovskej nehovorili. Informoval, že Cichanovská mala vízum na vstup do Litvy, takže „mala právo prísť“.
O jej príchode sa litovské vedenie dozvedelo až vtedy, keď už bola na ceste. Linkevičius opäť potvrdil, že Cichanovskej deti sú tiež v Litve. Podľa Linkevičiusa sa Cichanovská momentálne „zotavuje zo stresu“ a svoje ďalšie plány oznámi neskôr.
„Dnes ráno som s ňou telefonoval. Zotavuje sa z toho stresu a cíti sa lepšie. Sama povie, aké sú jej plány. Zdá sa, že v poslednom období si všeličím prešla,“ uviedol litovský minister.
Ako zdôraznil, „treba mať pochopenie: je to mladá žena, ktorá nikdy nebola v politike (…) a aj teraz má toho veľa. Musíte to chápať a dať jej čas. Sama povie, aké plány má do budúcnosti“.
Na margo jej odchodu z Bieloruska Linkevičius povedal, že Cichanovská „nemala veľmi na výber“. Podľa neho jej úrady ponúkli, že buď opustí krajinu, alebo ju čakajú „iné, nie príliš — povedzme — príjemné varianty“.
Cichanovská sa podľa neho rozhodla odcestovať do Litvy. Linkevičius pripustil, že jej odchod z Bieloruska mohol byť súčasťou plánu, „aby bolo napríklad menej dôvodov na nepokoje“.
Šéf litovskej diplomacie dodal, že „pred niekoľkými dňami“, ešte pred odchodom Cichanovskej z Bieloruska, sa ju pokúšal kontaktovať. „Situácia bola napätá, chcel som sa opýtať, či sa dá nejako pomôcť (…),“ vysvetlil.
Cichanovskú vtedy nebolo možné zastihnúť ani priamo, ani prostredníctvom jej volebného štábu či litovského veľvyslanectva. Na Twitteri bola v tom čase (v noci na pondelok) dokonca informácia, že nie je známe, kde sa Cichanovská nachádza.
Mimoriadne zasadnutie Rady EÚ
Európska únia tieto voľby odsúdila, podľa nej neboli „ani slobodné, ani spravodlivé“. Uviedla tiež, že „štátne úrady použili neprimerané a neprípustné násilie, ktoré viedlo najmenej k jednému úmrtiu a mnohým zraneniam“. „Ľud Bieloruska si zaslúži viac,“ napísala EÚ vo vyhlásení.
Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v piatok zídu na mimoriadnom zasadnutí, aby posúdili situáciu v Bielorusku. Oznámil to v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
„Budeme diskutovať o naliehavých otázkach a venovať sa situácii vo východnom Stredomorí, bieloruským prezidentským voľbám, ako aj vývoju v Libanone,“ napísal vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na sociálnej sieti.
Na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci s cieľom prediskutovať súčasnú krízu v Bielorusku vyzvali v utorok ministri zahraničných vecí Lotyšska, Estónska, Fínska a Poľska. Z Varšavy predtým prišiel aj apel na mimoriadny summit EÚ o Bielorusku.