Aké sú v súvislosti s udalosťami v Bielorusku momentálne priority ruského prezidenta Vladimira Putina?
Pre Moskvu je to extrémne nepríjemné. Znepokojuje ju, že v tejto situácii jej nezostali dobré možnosti. Kremeľ pôvodne dúfal, že Lukašenko sa udrží pri moci, hoci jeho pozícia sa oslabí. Putin k nemu necíti žiadnu veľkú náklonnosť, ale aspoň ho pozná. Moskva však uvažuje nad tým, čo príde po Lukašenkovi. Z jej pohľadu by bolo najhoršie, keby sa Bielorusko obrátilo na Západ. Miestna opozícia sa stavia proti Lukašenkovi, ale nie je antiruská. Ak to tak zostane, tak sa Moskva môže prikloniť k tomu, že s tým vie žiť. Podobne, ako to bolo v Arménsku. Keby však Kremeľ mal pocit, že Bielorusko stráca, bude to preň alarmujúce.
Bude Rusko teda pripravené zbaviť sa Lukašenka, ak bude mať pocit, že to neznamená, že Bielorusko sa vydá prozápadnou cestou?
Nepredpokladám, že by Rusi rozmýšľali, že by priamo urobili niečo, čo by viedlo k pádu Lukašenka. Ale na druhej by to vedeli podporiť. Uvidíme, k čomu povedie rozhovor Putina s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou (lídri sa telefonicky spojili včera, pozn. red.). V prípade, že chce Európska únia urobiť niečo konštruktívne, tak by mala osloviť Rusko s tým, že Bielorusko nie je Ukrajina. Možno budú zainteresované strany chcieť riešiť presun moci z rúk Lukašenka. Netvrdím, že Putin o to bude mať záujem, ale nedá sa to vylúčiť.
Je pravdepodobné, že Rusko zvažuje nejakú formu vojenského zásahu v Bielorusku? Sú medzi Putinovými najbližšími ľuďmi takí, čo by to podporili?
Viem si predstaviť, že o tom diskutujú. Aspoň pre istotu zvažujú, čo by sa dalo v Bielorusku dosiahnuť vojenskou silou. Nemyslím si však, že niekto aktívne presadzuje takýto postup. Táto možnosť na stole je, ale je takpovediac v rohu stola. Je totiž možné, že aspoň časť bieloruskej armády by sa postavila proti zásahu z Ruska. Znamenalo by to tiež, že Moskva preberá zodpovednosť za chudobnejšiu krajinu. A čo je najzásadnejšie, absolútne by to otrávilo vzťahy Bielorusov k Rusku.
Keby sa však predsa Moskva rozhodla pre vojenskú operáciu, ako by mohla vyzerať? Bola by to väčšia invázia podobná roku 1968 v Československu alebo skôr by Rusko využilo malých zelených mužíkov?
Problém je, že Rusko v Bielorusku nenájde ľudí, ktorí by malých zelených mužíkov podporili tak, ako v prípade Krymu, Donbasu či Južného Osetska. Špeciálne jednotky môžu byť veľmi efektívne v tom, čo robia. Ale nemôžu sa postaviť regulárnej armáde. Keby sme hovorili o nejakom porovnaní, tak príkladom by skôr mohla byť sovietska invázia do Afganistanu v roku 1979, ktorá sa týkala zmeny lídra. ZSSR si však myslel, že to bude krátka operácia. Ak by sa Rusi rozhodli pre zásah v Bielorusku, mohli by povedať, že za všetko zlé môže Lukašenko a že ich pozvali noví vládcovia, ktorých by Kremeľ vybral. Moskva by však dúfala, že nebude musieť začať vojnu. Len by sa snažila vytvoriť dostatočnú ukážku sily, aby Bielorusi pochopili, že nemôžu opustiť ruskú sféru vplyvu. Ale opäť, podobne ako v Afganistane, nemyslím si, že by to tak jednoducho fungovalo.
V prípade zásahu Ruska v Bielorusku však predpokladáte, že by mu išlo o dosadenie nového režimu, nie o záchranu Lukašenka?
Jednoznačne. Lukašenko už stratil všetku legitimitu. Moskva k nemu neprejavuje žiadne veľké sympatie. Roky hral Lukašenko hru, že sa snažil postaviť Západ proti Rusku, alebo naopak. Kremeľ mu neverí a nemá ho rád. Moskva za Lukašenkom príliš nebude roniť slzy. Rusko zaujíma Bielorusko ako také.
Mal by Západ Rusku jasne odkázať, že v prípade, že zasiahne vojensky v Bielorusku, povedie to k ďalšiemu výraznému zhoršeniu vzťahov?
Nemyslím si, že by to pomohlo. Vidím, že na Západe sa mnohí bijú do pŕs, že v súvislosti s Bieloruskom je potrebné tvrdo sa rozprávať s Putinom. Keď sa však ruský prezident rozhodne zasiahnuť, hrozba ďalších západných sankcií ho neodradí. Putin vie, že NATO nepríde brániť Bielorusko. Príliš agresívny postoj však môže vyvolať v Kremli pocit, že Západ sa snaží takpovediac Bielorusko ukradnúť. Môže to tiež vyzerať ako výzva pre Moskvu. Vieme, že medzi Putinovými ľuďmi sú paranoidní jastrabi, ktorí si myslia, že Rusko musí ukázať silu, aby Západ odstrašilo. Problém je, že môžu tvrdiť, že Západ Moskvu v Bielorusku skúša, a tá nesmie ustúpiť. Je to situácia, v ktorej by sme mali Rusku odkázať, že to, čo sa deje, je bieloruská vnútorná záležitosť a je potrebné snažiť sa ju vyriešiť s čo najmenším krviprelievaním a rozvratom. V dlhodobom horizonte by sme si mali byť istí západnými hodnotami a tým, že náš systém je atraktívny. Je pravdepodobné, že sú tu krajiny, ktoré sa k nemu priklonia a nie je nevyhnutné, aby sme tento proces teraz urýchľovali. Ak budeme tlačiť príliš na pílu, Putin môže cítiť, že ho tlačíme do kúta a bude sa z neho snažiť dostať.
Povedali ste, že Lukašenko stratil všetku legitimitu. Snaží sa situáciu v Bielorusku vykresliť tak, že do diania sa miešajú zahraničné mocnosti a NATO. Je to akt zúfalstva, keď vidí, že nemá možnosti, ako vyriešiť situáciu bez straty moci?
Áno. Zaujímavé je, že pred voľbami hovoril o Rusku, že sa mieša do bieloruských záležitostí. Lukašenkova éra sa končí. Nemá čo ponúknuť. Vyskúšal už všetko, čo robil v minulosti. Násilie, aj tvrdenia o zásahoch zvonku. Ak naozaj neveríte, že zahraniční aktéri nejakým spôsobom ovplyvňujú väčšinu Bielorusov, tak to znie smiešne.