Pre nás… niet pochýb o tom, že vo voľbách došlo k veľkému porušovaniu pravidiel," povedala Merkelová na tlačovej konferencii v Berlíne po mimoriadnom videosummite EÚ o situácii v Bielorusku.
Uviedla, že nedávne voľby v krajine neboli „ani slobodné, ani spravodlivé a z toho dôvodu výsledok týchto volieb nemožno uznať“. Kancelárka zároveň odsúdila „brutálne násilie“ voči pokojným demonštrantom v tejto krajine. O neuznaní výsledkov bieloruských prezidentských volieb členskými krajinami EÚ informoval na sociálnej sieti aj premiér Igor Matovič.
Predseda vlády zároveň doplnil, že na summite navrhol, aby sa členské štáty voči Bielorusku zamerali na dva paralelné a rovnako silné prístupy – politiku “otvoreného náručia” voči obyčajným ľuďom Bieloruska a politiku tvrdých sankcií voči všetkým zodpovedným za falšovanie volieb a násilie.
Európska komisia vyčlení Bielorusom 53 miliónov eur
Európska únia je pripravená podporiť mierový prechod k demokracii v Bielorusku, uviedla v stredu predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. „Stojíme pri občanoch Bieloruska, ktorí žiadajú základné slobody a demokraciu,“ napísala von der Leyenová na Twitteri.
Dodala, že Európska komisia vyčlení Bielorusom 53 miliónov eur. Tri milióny eur poputujú obetiam represií a na podporu občianskej spoločnosti, zatiaľ čo leví podiel (50 miliónov) pôjde na boj proti pandémii koronavírusu, píše agentúra DPA.
Lídri EÚ sa zhodli, že v Bielorusku je nutné usporiadať nové voľby
Hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ sú presvedčené, že je nevyhnutné usporiadať nové prezidentské voľby v Bielorusku. Uviedol to v stredu litovský prezident Gitanas Nauséda, informovala agentúra TASS.
„Na rokovaní panovala jednomyseľnosť. Všetci sa zhodli, že výsledky volieb boli sfalšované a nemôžu byť uznané. Je potrebné vytvoriť podmienky pre usporiadanie nových volieb,“ povedal Nauséda po skončení mimoriadneho videosummitu EÚ o situácii v Bielorusku.
Foto: SITA/AP, Olivier Hoslet
Klus: Budúcnosť Bieloruska môžu určovať iba jeho občania
Budúcnosť Bieloruska môžu určovať iba jeho občania, uviedol na sociálnej sieti štátny tajomník rezortu slovenskej diplomacie Martin Klus (SaS) po stredajšom videosummite lídrov členských štátov EÚ. Podotkol, že Slovensko, celá V4 aj EÚ podporujú právo Bielorusov určiť si svoj osud.
Zároveň odmietajú akékoľvek zahraničné intervencie. „Obzvlášť úvahy o vojenskom zásahu či o rôznych spravodajských hrách chrániacich súčasný totalitný režim sú pre nás absolútne neprijateľné,“ poznamenal Klus. Klus tvrdí, že lídri EÚ sa zhodli na tom, že neuznávajú výsledky nedávnych prezidentských volieb v Bielorusku, pretože neboli ani slobodné ani spravodlivé.
Mimoriadny videosummit EÚ zvolal predseda Európskej rady Charles Michel v pondelok v súvislosti s masovým zatýkaním a násilím voči demonštrantom, ktorí spochybňujú víťazstvo Alexandra Lukašenka v prezidentských voľbách. Proti opätovnému, už šiestemu zvoleniu Lukašenka protestujú už druhý týždeň tisíce Bielorusov.
Účastníci vrcholnej schôdzky sa zaoberajú návrhmi na vytvorenie fondu pre obete zásahov bezpečnostných zložiek, financovanie projektov na podporu plurality médií, posilnenia výmen študentov medzi EÚ a Bieloruskom a zabezpečenia jednoduchšieho prístupu pre bieloruských pracovníkov na európskom trhu práce.
Mimoriadny summit je aj výsledkom výziev z Českej republiky, Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Poľska, aby EÚ konala ako sprostredkovateľ medzi Lukašenkom a bieloruskou opozíciou.
Bieloruská komisia: Lukašenko bude do dvoch mesiacov inaugurovaný za prezidenta
Bieloruská ústredná volebná komisia v stredu oznámila, že dlhoročný líder Alexandr Lukašenko bude do dvoch mesiacov inaugurovaný za prezidenta na nové funkčné obdobie, ale ešte nebol stanovený presný dátum. Informáciu priniesla tlačová agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS. Ústredná volebná komisia po voľbách oznámila, že oficiálne bol znovuzvolený Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov a jeho hlavná súperka, opozičná kandidátka Sviatlana Cichanovská, získala 10,12 percenta hlasov.
Peskov: Bielorusko vojenskú pomoc od Ruska nepotrebuje
Bielorusko nepotrebuje od Ruska vojenskú či inú pomoc v súvislosti s prebiehajúcimi protestmi, ktoré sa začali po sporných augustových prezidentských voľbách. Pred novinármi to v stredu povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Zahraničné mocnosti podľa agentúry Reuters obvinil zo zasahovania do vnútorných záležitostí Bieloruska, čo označil za neakceptovateľné. Situácia v Bielorusku je jeho záležitosťou a Bielorusi by si ju mali vyriešiť sami.
„Veríme, že je potrebné urobiť všetko na vytvorenie podmienok pre to, aby situácia zostala v právnom rámci, v ktorom by sa mohol uskutočniť nevyhnutný dialóg,“ konštatoval Peskov. Dôvod na pomoc od Ruska podľa Moskvy nevidí ani samotné Bielorusko.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v štátnej televízii Rossija 1 vyzval tých, čo navrhujú sprostredkovanie rokovaní medzi Lukašenkom a opozíciou, ako napríklad Poľsko, Litvu či Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby svoje návrhy adresovali priamo Bielorusom a bieloruskej vláde. Lavrov zdôraznil, že zo strany bieloruských predstaviteľov nevidí „nedostatok pripravenosti na dialóg“.
Ruské vládne lietadlo v Minsku
Ruské vládne lietadlo Tu-214, ktoré sa používa na prepravu vysokých vládnych predstaviteľov vrátane vedúcich členov ruskej tajnej služby FSB, vykonalo v utorok krátky spiatočný let z Minska do Moskvy a späť.
Na moskovskom letisku následne pristálo v stredu v skorých ranných hodinách. S odvolaním sa na údaje z letových radarov o tom informovala agentúra Reuters.
Následné masové protesty vyústili do tvrdých zásahov bieloruských bezpečnostných síl voči demonštrantom. Zranenia utrpeli stovky policajtov a protestujúcich a viac ako 6000 osôb bolo zadržaných.
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu počas telefonátu potvrdil bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi, že Moskva je pripravená poskytnúť Minsku pomoc pri „riešení problémov“, a to na základe zmluvy o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska z roku 1997 i v rámci regionálnej bezpečnostnej a obrannej zmluvy.
Tretie úmrtie demonštranta od vypuknutia protestov
Vo vojenskej nemocnici v Minsku zomrel demonštrant, ktorého v predchádzajúcich dňoch v Breste na západe Bieloruska postrelili policajti, oznámil v stredu nezávislý spravodajský server Tut.by a odvola sa na pozostalých.
Podľa agentúry AFP ide o tretie úmrtie od vypuknutia protestov proti výsledkom prezidentských volieb z 9. augusta, spochybňovaných opozíciou. Počas zákrokov poriadkových síl desiatky ľudí utrpeli zranenia a tisícky skončili za mrežami.
Zraneniam podľa pozostalých podľahol Henadz Šutov, ktorého policajná strela počas protestov 11. augusta zasiahla do hlavy. Bolo mu 43 rokov. Príbuzní zabitého muža tvrdia, že podľa očitých svedkov sa Henadz s policajtmi nebil, ani nehádal, jednoducho len kráčal. Zasiahol ho výstrel, ktorý bol podľa týchto svedkov vypálený zo strechy úradnej budovy.
Video: Osvetlenie Bratislavského hradu v bieloruských farbách ako symbol solidarity s protestujúcimi Bielorusmi.
Pre príbuzných bol dva dni nezvestný, než sa dozvedeli, že zraneného previezli najprv do oblastnej nemocnice v Breste a potom ho vrtuľník prepravil do vojenskej nemocnice v Minsku. Tam zomrel v stredu dopoludnia.
Policajti podľa verzie ministerstva vnútra strieľali v sebaobrane na demonštrantov, ktorí ich napadli s železnými tyčami v rukách. Najprv vraj vypálili výstražné výstrely do vzduchu. Tut.by dodal, že ošetrenie na lekárskej pohotovosti alebo nemocniciach v Breste vyhľadala v dňoch 9. až 11. augusta približne stovka zranených, 23 z nich muselo byť hospitalizovaných, niektorí potrebovali operáciu.
Zastrelený muž v Breste je podľa serveru oficiálne tretia obeť protestov, ale ešte pred touto smrťou ochrancovia ľudských práv spočítali najmenej päť úmrtí a je pravdepodobné, že obetí je ešte viac. Nepriamo to potvrdilo aj ministerstvo zdravotníctva, keď na otázku, koľko ľudí podľahlo v nemocniciach zraneniam utrpeným počas protestov či počas uväznenia, odpovedalo, že zatiaľ všetkých udržali pri živote, ale došlo k situáciám, keď sa ľudia včas do nemocnice nedostali. Nespresnili ale počet.
Tut.by dodal, že prvou oficiálnou obeťou sa 10. augusta stal Aljaksandr Tarajkouski, tridsaťštyriročný otec trojročnej dcéry, ktorý po zranení hrudníka vykrvácal. Ministerstvo vnútra najskôr tvrdilo, že chcel vrhnúť na policajtov podomácky vyrobenú bombu, ale tá mu vybuchla v rukách. Očití svedkovia ale tvrdili, že muž mal prázdne ruky, čo následne potvrdili aj videonahrávky.
V Gomeli pochovali dvadsaťpäťročného muža, ktorého tu policajti zadržali už 9. augusta, keď Aljaksandr Vichor išiel za svojim dievčaťom. Rodičia sa dozvedeli, že nie je nažive až vtedy, keď prišli na políciu oznámiť, že syn je nezvestný.
V4 a kríza v Bielorusku
Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vyjadrili v stredu solidaritu s bieloruskými protivládnymi demonštrantami a zároveň vyzvali predstaviteľov v Minsku, aby umožnili dialóg na pokojné a zákonné vyriešenie súčasnej krízy v Bielorusku.
Uvádza sa to v oficiálnom vyhlásení najvyšších predstaviteľov štátov V4, ktoré poskytol hovorca slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec.
„Sme hlboko znepokojení prezidentskými voľbami, ktorých výsledok bieloruská spoločnosť neuznáva,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.
Prezidenti Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska zároveň podporujú „právo občanov Bieloruska na slobodné, spravodlivé a demokratické prezidentské voľby“ a vyzývajú bieloruskú vládu, aby „dodržiavala základné ľudské práva a slobody a aby proti pokojne protestujúcim demonštrantom nepoužívala násilie“.
Vo vyhlásení tiež žiadajú zahraničných aktérov, aby sa zdržali „činov, ktoré by mohli podkopať bieloruskú nezávislosť a zvrchovanosť“. Prezidenti zároveň vítajú summit šéfov štátov a vlád členských krajín EÚ, ktorí v stredu začali mimoriadne rokovania týkajúce sa súčasnej krízy v Bielorusku.