Použitá by však mala byť len v prípade, ak by sa situácia počas demonštrácií po kontroverzných bieloruských prezidentských voľbách vyhrotila. V rozhovore pre televíziu Rossija-1 to vo štvrtok povedal ruský prezident Vladimir Putin.
„Alexandr Grigorievič (Lukašenko) ma požiadal, aby som vytvoril záložnú policajnú jednotku, a ja som to urobil. Zároveň sme sa však dohodli, že použitá bude iba v prípade, že sa situácia (v Bielorusku) vymkne spod kontroly,“ povedal Putin.
Demonštrácie proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi vypukli v Bielorusku bezprostredne po oznámení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, podľa ktorých zvíťazil Lukašenko so ziskom 80,1 percenta hlasov, čím si zabezpečil šieste funkčné obdobie v tomto úrade. Jeho hlavná súperka Sviatlana Cichanovská, ktorá získala 10,12 percenta hlasov, i ďalší opoziční kandidáti výsledky odmietli.
Polícia v Minsku zadržala dve desiatky novinárov
Bieloruská polícia dnes zadržala v centre Minska dve desiatky novinárov, vrátane spravodajcov západných tlačových agentúr Reuters a Associated Press a ruskej štátnej agentúry TASS. „Novinári boli zadržaní pre overenie totožnosti,“ povedala agentúre Interfax policajná hovorkyňa.
Zadržaní novinári sa podľa Reuters chystali sledovať opozičné protesty v centre hlavného mesta. Policajti žurnalistom zabavili ich telefóny a doklady, uviedla agentúra s odvolaním sa na očitého svedka.
Novinári boli na námestí, kde opozícia avizovala ďalšie z protestných akcií proti režimu prezidenta Lukašenka. Policajti odviezli zadržaných novinárov mikrobusom na jednu z policajných staníc.
Hovorkyňa ministerstva vnútra podľa Interfaxu uistila, že ak novinári majú v poriadku doklady a akreditácie, budú prepustení. Hovorca ruského veľvyslanectva v Bielorusku agentúre povedal, že správy o zadržaní ruských novinárov ambasáda overuje.
Výzva Rade OSN pre ľudské práva
Organizácia Amnesty International (AI) a 15 ďalších medzinárodných a bieloruských mimovládnych organizácii vyzýva Radu OSN pre ľudské práva, aby zvolala mimoriadne zasadnutie venované situácii v Bielorusku. Informovala o tom vo štvrtok Amnesty International Slovensko.
„Rada OSN pre ľudské práva musí bezodkladne zvolať mimoriadne zasadnutie a nariadiť medzinárodné vyšetrovanie porušovania ľudských práv v Bielorusku v súvislosti s prezidentskými voľbami,“ uvádza sa v správe AI Slovensko s odvolaním sa na otvorený list, ktorý podpísalo 16 organizácií vrátane Amnesty International, Human Rights Watch a Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH).
„Rada OSN pre ľudské práva musí urýchlene konať. Máme obavy, že ak nedôjde k jednoznačným krokom zo strany medzinárodného spoločenstva, v uliciach Bieloruska sa preleje ešte viac krvi a zranených protestujúcich, ale aj tých, ktorí v dôsledku útokov polície prídu o život, bude pribúdať,“ povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
AI a ďalšie organizácie preto podľa jeho slov žiadajú Radu OSN pre ľudské práva, aby nariadila „medzinárodné vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv, ktoré boli spáchané bezprostredne pred, počas a po prezidentských voľbách, s cieľom urýchlene zabrániť ďalšiemu porušovaniu práv“.
Amnesty International zároveň aj naďalej zbiera podpisy pod petíciu na podporu protestujúcich v Bielorusku, uvádza AI Slovensko vo svojej správe.
Gymnich v Berlíne
Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ sa na neformálnom stretnutí, ktoré sa vo štvrtok začína v Berlíne, budú venovať situácii v Bielorusku a v Stredozemnom mori, i budúcim vzťahom s Ruskom. Povedal to vo štvrtok minister zahraničných vecí Ivan Korčok po svojom príchode na miesto rokovania.
„Zastupujem Slovenskú republiku a pre nás je v tejto chvíli záležitosťou číslo jeden situácia v Bielorusku,“ povedal. „Som presvedčený, že EÚ reaguje včas – na úrovni ministrov zahraničných vecí i hláv štátov“.
„Náš postoj je jasný,“ povedal a dodal, že voľby v Bielorusku boli „zmanipulované a sfalšované“ a preto je potrebné reagovať.
Ministri majú podľa jeho slov hovoriť o opatreniach zacielených na tých príslušníkov bieloruského režimu, ktorí sú zapojení do prejavov násilia voči demonštrantom a „falšovania“ volieb. „Čo tam môžeme vidieť, nie je geopolitický boj,“ povedal a dodal, že ide o boj ľudí milujúcich mier a EÚ im musí pomôcť.
Ministri budú mať podľa Korčoka i dve veľmi dôležité rokovania o vývoji situácie vo východnej časti Stredozemného mora a o vzťahoch a budúcom postupe v súvislosti s Ruskom. Korčok sa takisto poďakoval nemeckému ministrovi zahraničných vecí Heikovi Maasovi za to, že pozval na schôdzku i ministra zahraničných vecí Izraela.
Podľa Korčoka je to dobrá príležitosť vypočuť si od neho informácie o aktuálnom vývoji v oblasti, kde je kľúčový mierový proces na Blízkom východe.
Neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie, známe aj ako Gymnich, sa koná v Berlíne v dňoch 27.-28. augusta.