„Ak budeme pri rozhovoroch potrebovať zahraničné prostredníctvo, určite zvážime Rusko za jedného z účastníkov tohto procesu. Rusko je krajina, s ktorou máme priateľské a úzke vzťahy,“ uviedla Cichanovská.
V Bielorusku sa konali 9. augusta prezidentské voľby. Podľa ústrednej volebnej komisie získal súčasný prezident Alexander Lukašenko 80,1 percent hlasov, zatiaľ čo Cichanovskú podporilo 10,1 percenta voličov.
Cichanovská odmietla uznať výsledky volieb, odišla z Bieloruska a momentálne sa nachádza v Litve, pričom iniciovala vznik takzvanej koordinačnej rady, ktorej cieľom je usporiadať nové voľby. V bieloruskej metropole Minsk aj v niekoľkých ďalších mestách vypukli po voľbách protesty, čo viedlo k násilným potýčkam medzi demonštrantmi a poriadkovými silami.
Ruský prezident Putin vo štvrtok uviedol, že Rusko vytvorilo záložnú policajnú jednotku, ktorá pomôže Lukašenkovi, ak sa tamojšia povolebná situácia zhorší. Putin dodal, že jednotku zriadili na žiadosť Lukašenka.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na to v piatok reagoval slovami, že ruský zásah do krízy v Bielorusku po spochybňovaných prezidentských voľbách by bolo to najhoršie, čo by sa mohlo stať. „Všetky vonkajšie zásahy v Bielorusku spôsobia, že táto záležitosť sa stane medzinárodnou,“ povedal Macron novinárom a dodal, že „najhorší by bol práve ruský zásah“.
V súvislosti s hrozbou prerastenia politickej krízy v Bielorusku do ozbrojeného konfliktu Cichanovská vyjadrila isté obavy, zároveň však dúfa, že všetky krajiny budú rešpektovať právo Bieloruska na sebaurčenie. Lukašenko v piatok vyhlásil bojovú pohotovosť pre polovicu bieloruskej armády.
Vláda niekoľkých novinárov deportovala do Ruska
Bieloruské úrady v sobotu odobrali akreditáciu niekoľkým zahraničným novinárom, pričom niektorých z nich zadržali či vyhostili z krajiny. Informovali o tom agentúry AFP a DPA. Podľa úradov prijali bieloruské orgány toto rozhodnutie na základe odporúčaní štátnej protiteroristickej jednotky. Neuviedli, koľkých novinárov sa toto opatrenie dotklo, no odobratie akreditácií potvrdili napríklad zamestnanci britskej spravodajskej televízie BBC, rozhlasovej stanice Slobodná Európa, či francúzskej tlačovej agentúry AFP.
Agentúra DPA informovala, že bieloruské bezpečnostné zložky cez noc zadržali niekoľkých novinárov, ktorým tamojšie úrady chceli zabrániť v informovaní o protestoch proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Podľa agentúry DPA boli medzi zadržanými aj traja zamestnanci nemeckej verejnoprávnej televízie ARD, ktorým úrady rovnako odobrali akreditáciu, bez ktorej nemôžu zástupcovia médií v Bielorusku vykonávať svoju prácu. Zadržali ich v noci na sobotu a prepustili v sobotu ráno. Dvoch z nich úrady vyhostili z krajiny, kým tretí sa v pondelok postaví pred súd.
O „masívnom odoberaní akreditácií bieloruským zástupcom zahraničných médií“ informovala aj Bieloruská asociácia novinárov (BAJ). Bielorusko muselo opustiť aj niekoľko ruských novinárov, píše DPA. O odoberaní pracovných povolení v Bielorusku rozhoduje komisia pre informačnú bezpečnosť, ktorú tvoria zástupcovia z bieloruskej tajnej služby KGB, ministerstva obrany i vnútra.
Masové protesty po bieloruských prezidentských voľbách vyústili do tvrdých zásahov bieloruských bezpečnostných síl voči demonštrantom. Zranenia utrpeli stovky policajtov a protestujúcich a viac ako 7 000 osôb bolo zadržaných.
V Bielorusku dnes na viacerých miestach pokračovali protesty proti autoritárskemu prezidentovi Lukašenkovi, aj keď v menšom meradle než počas predošlých víkendov. V hlavnom meste Minsku bola ústredná akcia opozície, Pochod žien, ktorej sa podľa portálu Tut.by zúčastnilo vyše 10 000 ľudí, podľa spravodajcu agentúry TASS niekoľko tisíc. Polícia akciu sledovala, ale významnejšie nezasiahla. Pozornosť úradov sa sústredila skôr na znemožnenie práce novinárom informujúcim o demonštráciách.