„Kráčala som po ulici, keď som začula zvuk telefónu padajúceho na zem a dupanie. Otočila som sa a zbadala ľudí v civile a v maskách, ako tlačia Maryju do mikrobusu,“ povedala pre Tut.by čitateľka – svedkyňa zadržania.
K incidentu došlo približne o 10.05 h miestneho času (09.00 h SELČ) pri Národnom umeleckom múzeu v Minsku.
Hovorca Koordinačnej rady Anton Rodnenkov pre Tut.by tesne po zadržaní uviedol, že nevie, kde sa Kalesnikavová nachádza. O jej zadržaní sa podľa vlastných slov dozvedel z Tutu. Dodal, že bude zisťovať, kde sa nachádza. Odvtedy sa však nie je možné skontaktovať ani s ním, dodal server Tut.by.
„Kde sa Maryja a Anton nachádzajú, neviem. Nemôžeme sa s nimi skontaktovať,“ povedal člen Koordinačnej rady Maxim Znak. Okrem nich sa nie je možné dovolať ani ďalším dvom vedúcim predstaviteľom tejto opozičnej organizácie.
Cichanovská obvinila bieloruských predstaviteľov
Zo zmiznutia Kalesnikavovej obvinila Sviatlana Cichanovská, ktorá bola hlavnou vyzývateľkou dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka v tamojších prezidentských voľbách, bieloruských predstaviteľov. Informovala o tom v pondelok agentúra TASS. Vedenie krajiny sa týmto spôsobom podľa Cichanovskej usiluje zabrániť aktivitám opozičných organizácií.
„Režim (bieloruského prezidenta Lukašenka) ukazuje, že koná jedine prostredníctvom zastrašovania. Únos Maryje Kalesnikavovej, Antona Rodnenkova a Ivana Kravcova je pokusom narušiť aktivity Koordinačnej rady,“ citovalo Cichanovskej vyjadrenie na sociálnej sieti Telegram jej tlačové oddelenie.
„To nás však nezastaví. Čím viac nás zastrašujú, tým viac ľudí vyjde do ulíc. Budeme pokračovať v boji, budeme sa usilovať o prepustenie všetkých zadržaných a nové férové voľby,“ vyhlásila líderka bieloruskej opozície.
Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius vo svojom tvíte kritizoval bieloruské vedenie, pričom poukázal na to, že „namiesto rozhovoru s obyvateľmi Bieloruska sa ich odchádzajúce vedenie snaží cynicky eliminovať jedného po druhom“. Únos Kalesnikavovej v centre mesta Minsk označil litovský minister za „hanbu“, pričom dodal, že „v Európe 21. storočia sa používajú stalinistické metódy NKVD“. Zdôraznila, že Kalesnikavová „musí byť okamžite prepustená“.
EÚ je znepokojená správami o zatýkaní bieloruských opozičných lídrov
Európska komisia (EK) vyjadrila v pondelok znepokojenie nad správami z Bieloruska týkajúcimi sa údajného zatýkania vodcov opozície v Bielorusku.
Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella počas tlačovej videokonferencie potvrdil, že Európska únia vie o informáciách naznačujúcich možný únos, resp. únos poprednej predstaviteľky bieloruskej opozície Kalesnikavovej a ďalších vodcov bieloruskej opozície.
Stano spresnil, že eurokomisia sa snaží získať viac informácií a zároveň dodal, že to, čo sa deje v Bielorusku možno označiť ako pokračujúce represie úradnej moci voči civilnému obyvateľstvu, pokojne demonštrujúcim ľuďom a politickým aktivistom.
„EÚ má jasné posolstvo. Sme hlboko znepokojení pokračujúcimi represiami a zastrašovaním obyvateľstva nezdôvodneným zatýkaním, veľmi často svojvoľným zatýkaním a zatýkaním, ktoré je politicky motivované. To je neprijateľné,“ uviedol Stano.
EÚ podľa neho vyzýva zodpovedné bieloruské úrady na okamžité prepustenie nezákonne zadržaných osôb. Stano zároveň pripomenul, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť pripravuje sankčný zoznam osôb z Bieloruska, na ktorom sa ocitnú ľudia, ktorí sa dopustili neospravedlniteľných činov voči bieloruskému ľudu.
Bieloruské ministerstvo vnútra, tamojší Vyšetrovací výbor i Výbor pre štátnu kontrolu (KGK) v pondelok odmietli tvrdenia, že zadržali členov opozičnej koordinačnej rady vrátane Kalesnikavovej. Informovali o tom spravodajské portály Mediazona.ru a RIA Novosti.
Nemecko žiada od Minska informácie, kde sa nachádza líderka opozície
Nemecko v pondelok požiadalo bieloruské úrady o poskytnutie informácií o tom, kde sa nachádza predstaviteľka bieloruskej opozície Maryja Kalesnikavová, ktorá bola podľa svojich spolupracovníkov v pondelok predpoludním unesená z ulice v centre bieloruskej metropoly Minsk.
Nemecký minister zahraničných Heiko Maas v pondelok podľa agentúry AFP vyjadril veľké znepokojenie nad osudom opozičnej líderky, žiadal o informácie o mieste jej pobytu a prepustenie všetkých politických väzňov v Bielorusku.
„Pokračujúce zatýkanie a represie, a to najmä proti členom koordinačnej rady, sú neprijateľné,“ uviedol v rozhovore pre denník Bild nemecký minister, ktorého krajina tento polrok predsedá Európskej únii.
Koordinačná rada opozície predtým v pondelok informovala, že Kalesnikavovú v pondelok dopoludnia „uniesli neznámi ľudia v centre Minska“. Od predpoludnia nie je možné spojiť sa ani s hovorcom a výkonným tajomníkom opozičnej rady. Opozícia uviedla, že „miesto ich pobytu nie je známe“ a obvinila režim prezidenta Alexandra Lukašenka z „použitia teroristických metód“.
Počas nedeľňajších protestov zadržali stovky ľudí
Až 633 ľudí zadržala v Bielorusku polícia počas nedeľňajších protestov Lukašenkovi, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo vnútra. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa hovorkyne ministerstva Voľhy Čamadanavovej boli tieto osoby zatknuté za porušenie zákona upravujúceho konanie verejných zhromaždení. Umiestnili ich do väzby a čaká ich vypočúvanie pred súdom.
Na nedeľňajšej demonštrácii v hlavnom meste Minsk sa v nedeľu zúčastnilo viac ako 100 000 ľudí, píše AFP.
Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta. Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, v týchto voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil s vyše 80 percentami hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov.
Kritici však tvrdia, že hlasovanie bolo zmanipulované. Uznať výsledky volieb odmietla aj Európska únia.
Bieloruské úrady proti demonštrantom nasadili v nedeľu i armádu, vodné delá a obrnené vozidlá. Na demonštrantov podľa miestnych médií útočili i muži v kapucniach s obuškami.
Úrady ľudí zadržali aj na demonštráciách, ktoré sa konali v ďalších bieloruských mestách.
Lukašenko sa vzdá nezávislosti Bieloruska na Rusku, varovala Litva
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko by sa tvárou v tvár masovým demonštráciám mohol vzdať nezávislosti svojej krajiny a pristúpiť na hlbšiu integráciu s Ruskom. Podľa agentúry Reuters to dnes vyhlásil litovský minister zahraničia Linas Linkevičius.
Ruský prezident Vladimir Putin sa dlhodobo usiluje o užšie väzby s Bieloruskom a tento zámer zopakoval naposledy minulý mesiac. Lukašenko to doteraz odmietal a obviňoval Moskvu, že chce jeho krajinu pohltiť. Jeho súčasná pozícia je však oslabená vplyvom protestov proti výsledkom prezidentských volieb z 9. augusta, ktoré opozícia označuje za sfalšované.
„Rusko teraz rýchlo dokončí to, čo nebolo schopné urobiť za 20 rokov. A to je veľmi znepokojujúce,“ povedal Linkevičius v litovskej televízii. Integračný proces medzi dvoma bývalými sovietskymi republikami „možno ťažko zastaviť“, dodal s tým, že Lukašenko pre takýto krok nemá „morálne ani politické ospravedlnenie“.
Podľa Linkevičiusa, ktorého krajina vyhlásila nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1990 a teraz je členom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, by užší zväzok medzi Minskom a Moskvou mohol viesť k rozmiestneniu ruskej armády v Bielorusku. Takýto krok by si vyžadoval „mandát od bieloruských občanov“, bez neho by podľa litovského ministra išlo o „cestu k ďalšiemu napätiu“.
Putin koncom augusta oznámil, že na Lukašenkovu žiadosť vytvoril „zálohu“ bezpečnostných síl, ktorá by mala zasiahnuť v Bielorusku, ak by sa tamojšia situácia vymkla kontrole. Lukašenko, ktorý ešte nedávno vyčítal Moskve údajné ekonomické krivdy, na oplátku na verejnosti podľa denníka Kommersant hovoril o rusko-bieloruskom bratstve a o „spoločnej vlasti dvoch národov, siahajúcej od Brestu po Vladivostok“.