Lukašenkov režim stíha opozíciu: Kalesnikavovej hrozí až päť rokov väzenia

, , 09.09.2020 12:49, aktualizované: 18:16
Bielorusko / Minsk / Lukašenko /
Demonštrantka drží karikatúru bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka počas opozičného protestného zhromaždenia proti výsledkom prezidentských volieb v bieloruskom Minsku v nedeľu 6. septembra 2020 Autor: ,

Bieloruskí vyšetrovatelia v stredu informovali, že významní predstavitelia opozície - Maryja Kalesnikavová a Maksim Znak - boli zadržaní v rámci vyšetrovania pokusu o ohrozenie bezpečnosti štátu, ktorého sa údajne dopustili výzvami na uchopenie moci. Na oboch bola uvalená väzba, informovala agentúra Interfax.

Vyšetrovací výbor, ktorý sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi, v stredu vo svojom vyhlásení uviedol, že má dôkazy o tom, že niektorí členovia opozičného Koordinačného výboru sa pokúsili destabilizovať sociálno-politickú a ekonomickú situáciu v krajine a ovplyvňovať médiá.

Predtým sa objavila informácia, že Kalesnikavová je momentálne vo vyšetrovacej väznici č. 1 v Minsku. Podľa agentúry RIA Novosti ju tam už medzičasom navštívila jej advokátka Ľudmila Kazaková.

Vyšetrovatelia medzičasom kontaktovali aj Kalesnikavovej otca Aľaksandra, ktorý následne pre agentúru RIA Novosti uviedol, že jeho dcéra je vo väzbe pre vyzývanie k aktivitám ohrozujúcim bezpečnosť štátu. Podľa daného článku trestného zákona Kalesnikavovej hrozí trest odňatia slobody v trvaní dva až päť rokov.

Vyšetrovanie a stíhanie v tejto kauze sa začalo po vytvorení opozičnej Koordinačnej rady. Status podozrivej osoby má zatiaľ iba Kalesnikavová; ďalší členovia predsedníctva Koordinačnej rady vystupujú iba ako svedkovia.

Podľa obhajkyne je Kalesnikavová momentálne v cele pre šesť osôb a „zotavuje sa po udalostiach na hraniciach“ Bieloruska s Ukrajinou, keď sa ju bieloruské úrady pokúsili násilím odviezť na Ukrajinu. Nateraz nie je známe, ako dlho bude Kalesnikavová zadržaná.

Spravodajský portál Meduza.io pripomenul, že zo siedmich členov predsedníctva Koordinačnej rady ich bolo medzičasom už šesť zadržaných či násilne vyvezených z Bieloruska. Najnovšie bol v stredu zadržaný právnik Maksim Znak.

Bieloruský opozičný právnik Maksim Znak, člen...
Bieloruský opozičný právnik Maksim Znak, člen predsedníctva opozičnej Koordinačnej rady Autor: SITA/AP, Sergei Grits

Podľa Znakových (39) kolegov jeden zo svedkov uviedol, že videl, ako právnika pri jeho kancelárii vedú ulicou maskovaní muži v civilnom oblečení.

Zo siedmich členov predsedníctva opozičnej Koordinačnej rady je na slobode – a v Bielorusku – už len spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Sviatlana Aleksijevičová. Zvyšní boli zadržaní alebo prinútení opustiť krajinu.

Alexijevičová v stredu v rozhovore s novinármi uviedla, že neplánuje opustiť Bielorusko. Poukázala však „na metódy mocenských štruktúr“, ktoré už viacerých lídrov opozície donútili odísť do zahraničia, alebo ich tam rovno vyviezli.

Alexijevičová ďalej pred novinármi uviedla, že ešte v auguste, po prezidentských voľbách, si všimla, že ju niekto sleduje. „A potom to už bolo stále,“ dodala. Informovala tiež, že v stredu ráno niekto „donekonečna zvonil“ pri jej dverách, čo ju znepokojilo.

Ešte predtým bola podľa agentúry Interfax zverejnená informácia, že k Alexijevičovej domov prišli zahraniční diplomati, „pravdepodobne zo Slovenska a Litvy“. Spisovateľka ich vpustila do bytu, uviedol Interfax.

Otázka najvyššieho významu

Poľský premiér Mateusz Morawiecki označil v stredu udalosti v Bielorusku za „prelomové“ a za „otázku najvyššieho významu“ aj pre Poľsko a celú Európu, informovala agentúra PAP.

Poľský premiér uviedol, že „EÚ musí Bielorusko podporiť“. Poľsko má podľa Morawieckeho konkrétny plán na pomoc Bielorusku. V tejto krajine od 9. augusta prebiehajú protesty proti výsledkom parlamentných volieb, v ktorých zvíťazil dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko pred protikandidátkou Cichanovskou.

„Bielorusi neprelomili len svoj vlastný strach, ale ukazujú celej Európe, že chcú patriť do Európy slobodných, demokratických krajín, kde je právny štát,“ povedal a dodal, že Poľsko pomáha Bielorusku prijímať takéto rozhodnutia.

Morawiecki podľa PAP vysvetlil, že Poľsko umožňuje absolvovať liečbu v poľských nemocniciach Bielorusom, ktorí boli zranení alebo mučení bieloruskými úradmi počas demonštrácií.

Jeho krajina takisto poskytuje materiálnu a humanitárnu pomoc, podporuje bieloruskú spoločnosť, študentov – ktorí chcú prísť do Poľska – a šírenie „pravdivých informácií“ o tom, čo sa v Bielorusku deje.

Morawiecki povedal, že Bielorusko je takisto záležitosť Európskej únie, ktorá podľa neho musí túto krajinu podporiť. Poľský premiér podľa svojich slov z tohto dôvodu žiadal o mimoriadny summit EÚ, ktorý sa uskutočnil 19. augusta.

Bieloruská opozičná líderka Sviatlana...
Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim vo Varšave 9. septembra 2020 Autor: SITA/AP, Czarek Sokolowski

Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská v stredu počas návštevy Poľska vyjadrila nádej, že cesta Bieloruska k demokracii bude „omnoho kratšia“ ako v prípade susednej bývalej socialistickej republiky. Informovali o tom agentúry AFP, DPA a PAP.

Cichanovská protesty vo svojej vlasti prirovnala k rokom bojov poľského odborového hnutia Solidarita, ktoré v roku 1989 pomohlo zvrhnúť komunistický režim v krajine.

„Pre Solidaritu to bola dlhá cesta, ale dúfam, že tá naša bude oveľa kratšia,“ povedala študentom na pôde Varšavskej univerzity pred rozhovormi so súčasným vedením zmieneného hnutia.

Ako pripomenula agentúra AFP, Poľsko minulý týždeň oslávilo 40. výročie dosiahnutia významnej dohody, ktorá oficiálne uznala Solidaritu, čím sa stala prvou nezávislou odborovou organizáciou v bývalom východnom bloku.

Cichanovská sa vo Varšave stretla aj s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim, ktorý sám počas svojej mladosti protestoval proti komunizmu.

Sankčný zoznam EÚ a Lukašenko

Európska únia zaradí na sankčný zoznam 31 predstaviteľov Bieloruska vrátane ministra vnútra Jurija Karajeva. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra Reuters. Na tomto zozname by sa podľa šéfa Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente Manfreda Webera mal ocitnúť aj bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

„Európska únia musí uvaliť na Bielorusko sankcie v reakcii na potlačenie opozičných demonštrácií a tieto opatrenia by sa mali zamerať aj na bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka,“ uviedol v stredu Weber pre nemeckú rozhlasovú stanicu ZDF, o čom informovala agentúra Reuters.

Líder najsilnejšej politickej skupiny v Európskom parlamente spresnil, že EÚ sa musí rýchlo dohodnúť na zozname sankcií, pričom z jeho pohľadu by sa reštrikčné opatrenia v podobe zmrazenia účtov a víz mali týkať aj Lukašenka, ktorý „sponzoruje celý tento systém“.

Európski diplomati plánujú uvaliť cielené ekonomické sankcie na 31 bieloruských predstaviteľov v reakcii na udalosti po prezidentských voľbách v Bielorusku, ktoré sa všeobecne považujú za zmanipulované.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#bielorusko #Alexander Lukašenko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku