Trump sťahuje vojakov. Afganci čakajú na mier

Amerických vojakov v Afganistane ubudne. Už v najbližších dňoch by mal prezident USA Donald Trump ohlásiť stiahnutie ďalších jednotiek z krajiny. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády, ktorého citovala spravodajská agentúra AFP.

, 10.09.2020 06:00
Afghanistan Foto: ,
Násilie v Afganistane pokračuje napriek očakávaným rozhovorom medzi vládou a teroristami z Talibanu. Neznámi páchatelia zaútočili na konvoj prvého viceprezidenta krajiny Amruláha Salíha. Politik utrpel len ľahké zranenia.
debata (11)

Pokračujúca vojna

Zároveň krajina netrpezlivo čaká na začatie mierových rozhovorov afganskej vlády s predstaviteľmi teroristického hnutia Taliban. Existuje nádej, že rokovania, ktoré sa majú konať v Katare, povedú k ukončeniu konfliktu, ktorý trvá desaťročia?

Taliban prebral moc nad väčšinou Afganistanu v roku 1996. Pod ochranné krídla schoval teroristickú sieť Al-Kajdá a jej lídra Usámu bin Ládina. Po útokoch na New York a Pentagón 11. septembra 2001 invázia USA a ich spojencov odstránila talibanskú vládu. Vojna sa však v Afganistane doteraz neskončila. V krajine v rámci operácie NATO Rozhodná podpora (Resolute Support) pôsobí aj 20 slovenských vojakov. Traja príslušníci slovenských ozbrojených síl prišli v afganskom konflikte o život.

Trump už dávnejšie uviedol, že do novembrových prezidentských volieb v USA chce mať v Afganistane menej ako päťtisíc vojakov. Ako pripomenula agentúra AFP, teraz ich je tam približne 8 600. Zahraničné jednotky by mali z Afganistanu odísť do jari 2021. Vyplýva to z dohody medzi USA a Talibanom. Extrémisti však musia dodržať svoju časť dohody. Napríklad sa zaviazali, že nebudú pomáhať teroristom z Al-Kajdá či Islamského štátu (IS).

Červené čiary

Cestou k mieru majú byť priame rokovania medzi vládou v Kábule a zástupcami Talibanu. Očakáva sa, že by sa mohli začať už tento týždeň. Mier musí vychádzať z kompromisu. Obe strany však budú presadzovať svoje predstavy o budúcnosti krajiny. Majú nejaké červené čiary, za ktoré nebudú ochotné ustúpiť?

"Je dobré, že sa začína dialóg. Buďme však realistickí, čo sa týka očakávaní, a v tom, v akom časovom horizonte sa bude dať niečo dosiahnuť. Bude to dlhý proces, ktorý sa bude naťahovať. Budeme svedkami sporov, ako by si obe strany mali rozdeliť moc, ako bude vyzerať budúca ústava Afganistanu a akým spôsobom dôjde k zloženiu zbraní,“ reagoval pre Pravdu Asfandyar Mir z Centra pre medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu na Stanfordskej univerzite. Odborník pripomína, že nie je jasné, ako Taliban zaistí, aby oblasti, ktoré ovláda, nevyužívali medzinárodní teroristi. "Hnutie sa zaviazalo k tomu, že sa o to postará. Uvidíme, ako táto garancia ovplyvní medziafganské rokovania,“ povedal Mir.

David Isby, autor knihy Afganistan: Cintorín impérií, tvrdí, že pozícia Talibanu pred rokovaniami je pomerne výhodná.

"Jeho predstavitelia budú trvať na maxime požiadaviek a odmietnu pokračovanie procesu, až kým nedostanú to, čo chcú. Taliban bude naďalej využívať na dosiahnutie politických cieľov násilie, vrátane cielených vrážd,“ uviedol pre Pravdu Isby.

Podľa obranného analytika extrémistické islamistické hnutie nepotrebuje sofistikovaných diplomatov. "Aj bez nich Taliban vie, že dokáže viesť pomerne lacnú vojnu. Okrem toho, organizácia je pomerne jednotná. Riadiť krajinu, ktoré je rozdelená, je oproti tomu nákladné. Najmä, keď zoberieme do úvahy, koľko stojí bezpečnosť,“ pripomenul Isby.

Expert na Afganistan Jorrit Kamminga z holandského Inštitútu Clingedael predpokladá, že nájdenie mierovej dohody sa bude trochu podobať na skladanie puzzle.

"Je to aj preto, že všetko, čo sa vyrokuje na národnej úrovni, musia podporiť aj regionálni a medzinárodní hráči, ktorí majú neraz protichodné pohľady na dianie v Afganistane,“ vyhlásil pre Pravdu Kamminga, ktorý pôsobí ako poradca organizácie Oxfam Novib. "Obe delegácie predstavujú iné svety, ale nemyslím si, že ich červené čiary sú až také odlišné. Predpokladám, že sa bude dať nájsť dohoda na zmenách ústavy a na rozdelení moci. Dúfajme, že dôležitou súčasťou rokovaní budú aj práva žien a ľudské práva vo všeobecnosti. Nevieme to však s istotou. Môžu byť ženské práva dôležité pre Taliban, keď v delegácii ani nemajú ženu? Ale rokovania sú lepšie ako boj, takže verme, že rozhovory čoskoro doplní aj prímerie,“ povedal Kamminga.

V Iraku bude menej Američanov

Do konca septembra by mali USA stiahnuť 2 200 vojakov z Iraku. Podľa britskej televízie BBC to uviedol americký generál Kenneth McKenzie z Centrálneho veliteľstva amerických ozbrojených síl. Momentálne majú Spojené štáty v Iraku okolo 5 200 vojakov. Americký prezident Donald Trump tvrdí, že chce z krajiny stiahnuť všetky jednotky čo najskôr.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #Taliban #Vojna v Afganistane
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy