Sankcie sa týkajú ôsmich osôb. Medzi nimi je minister vnútra Juryj Karajev, jeho námestník a veliteľ jednotiek tohto ministerstva (OMON) Juryj Nazarenka, zástupca veliteľa OMON Chazalbek Atabekav, veliteľ minskej zložky OMON Dzmitryj Balaba. Na zozname je okrem iných aj podpredseda Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) Vadzim Ipatav a tajomníčka ÚVK Alena Dmuchajlová.
Rada EÚ v noci na piatok schválila individuálne sankcie proti 40 bieloruským štátnym úradníkom. Medzi nimi sú aj osoby, ktoré sa ocitli na americkom sankčnom zozname.
Dňa 29. septembra uvalili sankcie na bieloruských predstaviteľov aj Británia a Kanada. Na ich sankčných zoznamoch – na rozdiel od EÚ a USA – je aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko a jeho syn Viktar.
Sankcie Bieloruska voči EÚ bude uplatňovať aj Rusko
Sankcie, ktoré uvalilo Bielorusko ako odvetu za sankcie Európskej únie, bude voči EÚ automaticky uplatňovať aj Rusko. Podľa portálu Gazeta.ru to v piatok uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá vysvetlila, že sa tak stane v súlade so spojeneckými záväzkami Ruska a Bieloruska.
Zacharovová vyhlásila, že Rusko považuje sankcie EÚ voči Bielorusku „za otvorený a neprijateľný nátlak na bieloruské vedenie“ a za porušenie jedného z kľúčových princípov Charty OSN a Helsinského záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorým je nezasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu.
Hovorkyňa v reakcii na rozhodnutie lídrov EÚ o sankciách voči Bielorusku poukázala na to, že „zo strany EÚ nepadlo ani slovo na podporu ústavnej reformy zameranej na liberalizáciu politického systému Bieloruska prostredníctvom celonárodného dialógu“.
Kritizovala tiež, že EÚ sa podľa nej namiesto konštruktívnej úlohy a pomoci pri stabilizácii situácie v Bielorusku rozhodla nasledovať niektoré z členských štátov, ktorým ide o ďalšie „rozkolísanie vnútropolitickej situácie v Bielorusku“.
Zacharovová apelovala na EÚ, aby uvažovala „o nebezpečných dôsledkoch takejto línie“.
Bielorusko oznámilo zavedenie odvetných opatrení proti viacerým zástupcom EÚ, ako aj voči predstaviteľom Kanady a Spojeného kráľovstva.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Prakticky hneď po zatvorení volebných miestností a zverejnení exit polls sa v republike začali masívne protesty proti falšovaniu výsledkov volieb. Podľa Ústrednej volebnej komisie voľby vyhral doterajší prezident Alexandr Lukašenko. Prakticky žiaden z jeho protikandidátov tieto oficiálne výsledky neuznal. Napriek tomu i pretrvávajúcim protestom sa 23. septembra uskutočnila Lukašenkova inaugurácia.