Lotyšsko a Estónsko stiahli v stredu svojich veľvyslancov z Bieloruska. Obe tieto bývalé sovietske republiky tak nasledovali Poľsko a Litvu, ktoré stiahli svojich veľvyslancov z Minska začiatkom tohto týždňa. Z Bieloruska v utorok na konzultácie do Berlína odcestoval aj nemecký veľvyslanec Manfred Huterer.
Agentúra AFP pripomenula, že Litva a Poľsko, členské štáty EÚ a NATO hraničiace s Bieloruskom, v pondelok oznámili, že odvolávajú svojich veľvyslancov z Minska.
Tento ich krok nasledoval po tom, čo Minsk odvolal svojich veľvyslancov vo Vilniuse a Varšave v dôsledku sankcií uvalených Európskou úniou voči predstaviteľom bieloruského vedenia a silových zložiek obviňovaných z podvodov pri nedávnych prezidentských voľbách a porušovania ľudských práv v Bielorusku.
Bielorusko okrem toho požiadalo Poľsko i Litvu aj o to, aby výrazne znížili počet svojich diplomatov v Bielorusku. Minsk o to požiadal „výlučne z dôvodu osobitne deštruktívnej úlohy, ktorú sa vedenie Poľska a Litvy v praxi rozhodlo hrať vo vzťahu k Bielorusku“. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko totiž Poľsko a Litvu opakovane obvinil, že podnecujú protesty v Bielorusku, ktoré vypukli v reakcii na výsledky volieb.
„Estónsko považuje tlak Bieloruska na Litvu a Poľsko za neopodstatnený a poľutovaniahodný,“ uviedol estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu.
„Na znak protestu proti krokom Bieloruska sme sa rozhodli pozvať nášho veľvyslanca z Bieloruska do Tallinnu na konzultácie,“ vysvetlil.
Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkévičs na sociálnej sieti Twitter informoval, že jeho krajina podnikne rovnaký krok a stiahne svojho veľvyslanca z Minska „solidárne s kolegami z Európskej únie“.
Všetky tri pobaltské štáty, podobne ako aj Poľsko, odmietajú uznávať Alexandra Lukašenka za prezidenta Bieloruska a spolu s ďalšími predstaviteľmi bieloruského vedenia ho zaradili na zoznam osôb, ktorým nebude udelené vízum pre vstup do EÚ, dodala AFP.