V rozhovore pre portál Euronews Pašinjan vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby „preukázalo odhodlanie“ a uznalo nezávislosť Náhorného Karabachu, ak „chce zastaviť humanitárnu katastrofu“ v tomto regióne a zabrániť ďalšej eskalácii tohto konfliktu.
V snahe zmierniť napätie v regióne hovoril v stredu telefonicky ruský minister obrany Sergej Šojgu s ministrami obrany Arménska a Azerbajdžanu, Davidom Tonojanom a Zakirom Hasanovom.
Situácia v Náhornom Karabachu sa vyhrotila 27. septembra, na spornom území stále prebiehajú aktívne boje.
Hovorca arménskeho ministerstva obrany v stredu večer podľa agentúry Interfax uviedol, že azerbajdžanské ozbrojené sily v stredu niekoľkokrát podnikli raketové útoky na mestá neuznanej Náhornokarabašskej republiky. Ostreľovanie miest Stepanakert, Šuši, Hadrut a ďalších si vyžiadalo podľa Jerevanu desiatky zranených.
Hovorca dodal, že ozbrojené sily Náhorného Karabachu v odvetnej paľbe zlikvidovali „značné množstvo vojenského vybavenia“ v radoch azerbajdžanskej armády.
Zdôraznil tiež, že pozemné jednotky, ktoré sa do tejto operácie zapojili, sú oddielmi armády Náhorného Karabachu. Dodal, že „z Arménska pricestovali záložníci a dobrovoľníci“.
Hovorca informoval, že podľa dostupných údajov sa v stredu azerbajdžanskí vojaci Iráne „po silných útokoch zo strany Karabachu pokúsili skryť v Iráne“, s ktorým enkláva susedí. Uviedol, že „ozbrojené sily a politické vedenie Iránu podnikajú príslušné kroky“.
V Azerbajdžane a Arménsku bolo v súvislosti s vojenskou eskaláciou v oblasti Náhorného Karabachu vyhlásené stanné právo a bola oznámená mobilizácia.
Obe strany hlásia zabitých a zranených vrátane civilistov. Ozbrojený konflikt mal za následok vysídlenie až polovice obyvateľov Náhorného Karabachu, povedal v stredu pre AFP karabašský ombudsman Artak Beglarjan.
Podľa našich predbežných odhadov bolo vysídlených približne 50 percent, teda 70 – 75-tisíc obyvateľov Karabachu, pričom v 90 percentách ide o ženy a deti, spresnil Beglarjan.
Z rozpútania bojov na kontaktnej línii sa navzájom vinia obe strany konfliktu, ktorý má navyše aj regionálnych aktérov: kým Turecko podporilo Azerbajdžan, Arménsko sa obrátilo na svojho spojenca – Rusko, ktoré doteraz zostávalo bokom.